Každý azda pozná príšerné reťazové hry typu: Keď neurobíš to a to, alebo nepošleš tento list ďalším x ľuďom, stane sa niečo zlé. Poverčiví sa zapoja, ostatní mávnu rukou a zabudnú. Lenže, čo ak niekto unesie vaše dieťa a späť ho dostanete, iba ak unesiete na oplátku iné, ktoré môžete vrátiť rodičom vtedy, keď tí unesú ďalšie? Hrôza čo i len pomyslieť! Adrian McKinty rozohral vo svojej knihe Reťaz napínavý príbeh inšpirovaný mexickými výmennými únosmi (ktorýkoľvek člen rodiny sa mohol vymeniť s rukojemníkom) a prepojil ho s jedovatými reťazovými listami. Vydavateľstvo Ikar triler publikovalo v preklade Matúša Kyčinu.
„Ako povedal J. G. Ballard, civilizácia je iba chabá fasáda na zákone džungle. Radšej nech sa to stane tebe ako mne. Radšej tvojmu dieťaťu ako môjmu.“
Poviem vám, bol to nervák! Štrnásťročná Kylie čaká na zastávke školský autobus. Nedočká sa, pretože ju unesie manželský pár. Skončí v pivnici priviazaná reťazou o kotol. Krátko na to zazvoní jej rozvedenej matke Rachel telefón a neznámy hlas oznámi, že ak chce vidieť svoju dcéru živú, musí splniť dve podmienky: zaplatiť výkupné a uniesť iné dieťa. Keď tak neurobí, únoscovia prídu o syna a ona o dcéru. Dozvie sa, že nie je ani prvá ani posledná. Odteraz sa stala článkom reťaze, ktorá robí z obetí zločincov a niekto iný rozprávkovo bohatne.
Ak by ste si v tejto chvíli povedali, že je to pekná blbosť, hneď vás stopnem. Verte mi, tí ľudia nemali na výber. S pribúdajúcimi stránkami vám bude jasné, že volať políciu či nedajbože FBI je istým rozsudkom smrti. Zločinci sledujú každý krok obetí, odpočúvajú telefóny, sledujú činnosť na internete. Rachel je zúfalá, cíti bolesť, strach a beznádej. Pri myšlienke, že by mala niekomu uniesť dieťa, šalie. Lenže čas uteká a musí sa rozhodnúť. Je rodič a rodičia urobia pre svoje deti možné aj nemožné. Reťaz je metafora puta, ktoré nás viaže k priateľom a rodine. Je to pupočná šnúra medzi matkou a dieťaťom, cesta, po ktorej hrdina kráča za svojím cieľom… A tí, čo stoja za zrodom absurdnej hry, to dobre vedia.
Rachel si s dovolením zločincov zavolá na pomoc švagra. Sama by totiž ťažkú úlohu nezvládla. Púšťajú sa nielen do boja s časom, ale aj sami so sebou. Na etické otázky neostáva priestor, Reťaz robí z ľudí monštrá. Pravidlá sú jednoduché a predsa tak ťažké! Morálny tlak neznesiteľný. Nikomu by ani vo sne nenapadlo, že sa stane terčom takej odpornosti.
Reťaz je ten typ knihy, kedy nemôže recenzent písať veľa, aby neobral čitateľov o zážitok. Prezradím už iba toľko, že hoci je Rachel onkologická pacientka (čo sa dozvieme hneď na začiatku) nájde v sebe nadľudské úsilie pre záchranu dcéry. Dej je dynamický, napínavý a strhujúci. McKinty rýchle tempo ešte umocňuje krátkymi kapitolami. Niekedy len dvojstranovými. Dobre zvládol aj charakteristiku postáv a ich duševné rozpoloženie. Príbehom upozorňuje na nebezpečenstvo sociálnych sietí. Ľudia, ktorí na internet vešajú každú svoju činnosť, hlásia, kde a s kým pijú kávu či jedia koláč alebo uverejňujú podrobnosti zo života rodiny, sú veľmi, naozaj veľmi zraniteľní. Ale to všetci vieme. Teda dúfam… Kniha sa číta ľahko a rýchlo. Ja som sa ňou dala strhnúť tak veľmi, že zhltnúť ju mi trvalo len pár hodín. Priznávam, že koniec sa mi zdal trošku cez. Ale keď som nad ním chvíľu premýšľala, musím uznať, že prekvapivé náhody sa predsa dejú aj v reálnom svete. Bez náhod a šťastia by určite nevzniklo ani množstvo vedeckých objavov.Stephen King si Reťaz prečítal tiež a vyjadril sa, že je to originálny triler v neľútostnom tempe. Som presvedčená, že mu (spolu so mnou) dáte za pravdu.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments