Lukáš Cabala

Lukáš Cabala a jeho Trenčín – mesto mrakodrapov

Výraz satori môžeme preložiť ako osvietenie, prebudenie ale najpresnejší preklad je poznanie. Podľa zenových majstrov je k jeho pochopeniu nutná osobná skúsenosť. Lukáš Cabala stvoril vo svojom výnimočnom debute Satori v Trenčíne literárnu postavu, ktorá je vášnivým čitateľom diel Jacka Kerouaca. Pohral sa s priezviskami a svetlo literárneho sveta uzrel Vincent Karela. Cabala na rozdiel od Kerouaca, ktorý sa vybral do Paríža, necháva svojho hrdinu satori zažiť v Trenčíne. V príbehu sa však rozrástol na veľkomesto s mrakodrapmi, metrom a ázijskou štvrťou.

Realita v objatí fantázie

Hoci je príbeh fantáziou odohrávajúcou sa v hlave rozprávača v akomsi pomyselnom sne, môžeme badať viacero autobiografických prvkov. Čitateľský zážitok umocňujú ilustrácie českej spisovateľky, hudobníčky a ilustrátorky Anny Cima, ktorá žije v súčasnosti v Japonsku. V knihe narazíme na viacero literárnych odkazov, či už je to Vianova Jeseň v Pekingu, Kafkova Premena alebo Asimova Nádácia. Najvýraznejším je však beatnicko-kerouacovský, ktorý evokuje samotný názov.

Vincent Karela je mladý zamestnanec kníhkupectva s rázštepom podnebia. Táto diagnóza mu veľmi komplikuje osobný život. Aby toho nebolo málo, trpí bolesťami chrbta a preto musí pravidelne chodiť na fyzioterapiu. Tajne miluje Sáru, no tá hneď v úvode odchádza za priateľom do zahraničia. Krátko na to sa zahľadí do peknej fyzioterapeutky Kláry. Toľko sa odhodláva pozvať ju na rande, až zmešká všetky príležitosti. Namiesto toho si začne vymýšľať ich spoločný fiktívny príbeh idúci paralelne popri skutočnom živote. Sme svedkami násilnej sexuálnej scény, po ktorej sa Klára rozchádza so svojím kórejským priateľom z ázijskej štvrte. Začnú spolu žiť a zo vzťahu sa narodí malý Jakub. Akoby otcovi z oka vypadol. Taktiež trpí rázštepom podnebia a v niektorých situáciách nie je schopný vysloviť potrebné slová.

Občas si sami seba k niekomu vymyslíme

Vincent si sám seba ku Kláre iba vymyslel. Bojí sa, že raz uviazne v rozpísanej novele a nebude sa z nej môcť vyškriabať späť, zároveň ho na tom niečo veľmi láka. Stále sa v príbehu vraciame do fantázie smutného samotára, ktorý už v úvode naznačil vlastnú smrť. Vidíme rásť Jakuba, trénuje karate, pláva a miluje beatnikov. Je zrkadlovým obrazom svojho otca. Zo života mu miznú priatelia, a keď jedného dňa nezostane ani stopa po mame, zostáva sám, obklopený knihami, ktoré celé roky uprednostňoval pred ľuďmi a kvôli bolesti chrbta začína dochádzať na fyzioterapiu. Cyklus sa opakuje.

Príbeh, v ktorom sa krásne stratíme

Sára – Klára, Vincent – Jakub, dvojice, ktoré sa navzájom zrkadlia, premieňajú, prestupujú a dopĺňajú. Nie je napokon úplne jedno, či si niekoho vymyslel a niekoho iného ozaj stretával? Ako sa spomienka líši od predstavy? Jedna zo žien je nenaplnenou túžbou, druhá snom a Vincent sa znovuzrodí v podobe Jakuba.

Autor sa v bežnom živote denno-denne pohybuje vo svete kníh. Knihy tvoria múr, v ktorom sa skrývajú tisíce svetov. Stačí z police vytiahnuť zväzok a hľadieť do jeho roztvoreného vnútra. Pozýva nás, aby sme sa v jeho debute krásne stratili a neskôr vynorili s pocitom, že si chceme Vincentov príbeh prečítať znova.

Recenzia bola pôvodne uverejnená v Magazíne o knihách, ktorý nájdete aj na Facebooku a Instagrame.

(Lukáš Cabala Satori v Trenčíne, Artforum 2020)

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť