S Maxom Porterom sa mohli slovenskí čitatelia zoznámiť prostredníctvom jeho debutu Smútok je tvor s krídlami (Inaque, 2017). Úsporná dojímavá novela, pripomínajúca báseň, s humorom čiernym ako vranie perie zachytáva bolesť a žiaľ nad stratou manželky a matky. Otca a dvoch synov navštívi vrana, ktorá so smútkom zatočí svojským spôsobom. Po úspešnom debute sa vracia v ešte temnejšom príbehu. V druhom románe Lanny zostáva verný tradícii rozprávania príbehov cez mýty a podobenstvá a rozvíja poetický a inovatívny štýl písania. Tajomného vtáka strieda ešte tajomnejší Mŕtvy tatko Zubovník.
Chlapec, čo vonia lesom
Výnimočného chlapca Lannyho by ste si mohli veľmi ľahko pomýliť s Aprílovým zajacom z Aliciných príbehov. Poskakujúc vo vysokej tráve a narážajúc do vlastného odrazu nasáva zvuky tohto sveta a splieta vlákna iného. Počuje a vidí veci, ktoré ostatným unikajú. Nedávno sa s rodičmi prisťahoval do dedinky učupenej pod horami. Nikdy nevtancuje do domu inak ako so spevom a vôňou vonkajšieho sveta. Aj jeho mama Jolie je ten typ človeka, očividne do väčšej miery vyrobený z rovnakých atómov ako sama zem než väčšina ľudí v dnešnej dobe. Otec Robert je, naopak, pragmatický finančný obchodník. Rovnako ako dedinčania, ani on nevie, čo si má o svojom nezvyčajnom synovi myslieť. Lannym je očarený aj kedysi slávny ale kontroverzný umelec Blaznivý Pete. Dáva chlapcovi hodiny výtvarnej výchovy a neprestáva žasnúť nad jeho zvláštnosťou.
Temný pozorný voyeur
Ak ste nadobudli dojem, že je reč o milej rozprávke pre dospelých, máte pravdu len čiastočne. Na scénu sa dostáva Mŕtvy tatko Zubovník a s ním temná a dramatická zápletka. Leží pod zemou, rozpína sa po celej dedine, pohráva sa s koreňmi i korunami stromov, chce zabíjať, no zatiaľ si spieva. Je prítomný v každej škáre, s rozkošou sleduje všetok nádherný rozklad a lyricko-praktické nezmysly dní. Je to druh organizmu, ktorý nás núti pýtať sa, kde je začiatok a koniec vecí. Rozveselí ho iba jediné – počúvanie ľudí. Útržky rozhovorov sa kľukatia stránkami graficky oddelené od ostatného textu a demonštrujú obraz života v miestnej komunite. Strach z tejto podivnej bytosti nás opantá od samého začiatku, pretože má chuť rozseknúť dedinu a vytiahnuť z nej podivné dieťa. Vybrať ho. Mladé a zároveň staré, zrkadlo i kľúč.
Kde je Lanny?
Chlapček v lese stavia akési hniezdo – múzeum kúzelných vecí. „Je to náš Lanny Stromček zelený, pre záhady stvorený.“ Jeho náhle zmiznutie postaví na nohy všetkých obyvateľov. Z nesúrodých fragmentov si skladáme obraz o dvoch vzniknutých táboroch. Kým jedni s rodičmi súcitia, iní ich odsudzujú za voľnosť pri výchove. Pod tlakom tradične vychádzajú na povrch najhoršie vlastnosti a podozrenia. Prvý obetný baránok nenechá na seba dlho čakať. Kopnime si do neho! Dedinčania sa menia na krvilačné monštrá. Situácia sa až neúnosne zvrháva. Ani rodičia nie sú ušetrení pomyselných kopancov. Rozvášnení ľudia napádajú Joliino materstvo aj manželstvo. A Mŕtvy tatko Zubovník sa v dobrej nálade s úškrnom opiera o starú kovovú bránku, vlní sa v povetrí, nakúka do okien a čaká na veľkolepé finále.Porterov kúzelný príbeh je na jednej strane oslavou inakosti, predstavivosti a umeleckej tvorby, no na druhej strane upozorňuje na nezávideniahodnú pozíciu spoločnosťou vylúčených ľudí, hybridnosť morálky a čiastočne aj na environmentálne povedomie. Výnimočné a poetické dielo, plné snových a magických okamihov, vyvrcholí v živom a strhujúcom „divadelnom“ predstavení. Až posledné strany tejto fascinujúcej a výnimočnej knihy ukážu, či v rozprávkach ozaj dobro víťazí nad zlom.
(Max Porter: Lanny, preklad Lucia Halová, Inaque 2020)
Recenzia bola pôvodne uverejnená v Magazíne o knihách, ktorý nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments