Predstavte si, že prídete na veľkolepú narodeninovú párty a pozval vás tam priateľ, ktorý je oslávencovým bratrancom z piateho kolena. Aj sa vám snaží ukázať a povedať, kto je kto, ale sám v tom má menší chaos. Nuž, presne takýto pocit môžete mať, keď otvoríte knihu Dom zlomených anjelov (prekrásny názov a ešte krajšia obálka) od mexicko-amerického spisovateľa Luisa Alberta Urreu. Nebojte sa, postupne sa so všetkými účastníkmi oslavy zoznámite a budete ju na poslednej stránke opúšťať so slzami v očiach. Silné rodinné putá, intenzívna láska, odhodlanie, pohľad pod špinavú pokrievku drogových kartelov, prispôsobenie sa Mexičanov americkej kultúre a mnohé ďalšie témy robia z románu napísaného v duchu tradície latinskoamerického magického realizmu nezabudnuteľný zážitok. Krásny, humorný a výborne napísaný príbeh finalistu Pulitzerovej ceny sa dostal do finále National Book Award a National Book Critics Circle Award a my si ho môžeme prečítať vďaka vydavateľstvu Lindeni a prekladu Maríny Gálisovej.
Hlavným hrdinom je sedemdesiatročný Veľký Angel. Je otcom, patriarchom početného klanu, praotcom, mexickým Odinom. Lenže zomiera. Rakovina vyhráva na plnej čiare, ale skôr ako nad ním celkom zvíťazí, ešte chce osláviť v kruhu rodiny posledné narodeniny. Najprv však treba pochovať jeho skoro storočnú matku prezývanú Mamá América. A keďže sa zišlo kvantum ľudí z Mexika aj z Ameriky, pohreb sa stal úvodom k narodeninovej párty, čo väčšina prítomných s úľavou prijala. Veď načo by sa dva razy trmácali do San Diega! Hranica medzi pohrebom a oslavou je teda zrušená, a vlastní i nevlastní súrodenci, deti, vnúčatá, pravnúčatá, švagrovia, švagriné, bratranci, sesternice a susedia si utrú slzy po kare, aby mohli vzdať úctu Veľkému Angelovi. Blízka smrť oslávenca ľudí zbližuje a v spomienkach a rozhovoroch na povrch vychádzajú tajomstvá, prekvapenia aj nezabudnuté hriechy. Nie je núdza ani o pikošky vháňajúce pri rozhovoroch v spoločnosti červeň do líc.
Čaká vás ohňostroj spomienok a priznaní bláznivej famílie, vyskladaný z príbehov plných lásky, vášne, humoru aj tragédií. Angel má za sebou vskutku výnimočný život. Miloval a žil intenzívne, niekoľkokrát si dušu zašpinil (rovnako ako jeho otec Prvý Angel), no svoju širokú rodinu nadovšetko miluje. A keďže som načala reč o menovcoch (určite vám teraz napadol román Sto rokov samoty), musím spomenúť aj Malého Angela – nevlastného brata oslávenca. Otca majú spoločného, no mladší brat je synom bielej Američanky. A je skvelý! Spolu s neterou Minnie sa stali mojimi najobľúbenejšími postavami. Príbuzných je v príbehu neúrekom, a ak si už, už myslíte, že viete kto s kým ako a prečo, autor pridá ďalší kúsok mozaiky a obraz trochu pozmení. Historky, ktoré defilujú na stránkach sú vážne i humorné, ale v konečnom dôsledku v nich kraľuje láska, ktorá je najpevnejším spojivom rodinných pút.
Na oslave sa zišla rôznorodá partia. Časť rodinných príslušníkov by najradšej zabudla na svoje mexické korene, a čo najviac sa snažia životným štýlom priblížiť bielym gringom, iní zas, naopak, nikdy neprestali byť Mexičanmi. Dochádza k mnohým úsmevným príhodám. Patriarcha si rád a často zanadáva a vzápätí sa Bohu ospravedlní. Veľmi som sa na tom bavila. Nikdy nezabudol povedať Prepáč, Pane. Zbožňuje svoju ženu Perlu. Tá angličtinu príliš neovláda, vymýšľa nové španielsko-anglické patvary slov. Perla prežila v Spojených štátoch iba štyridsaťjeden rokov. Nikto od nej nemôže čakať, že sa naučí po anglicky zo dňa na deň. Autor dokonca vytvoril postavu čiernej ovce, nehodného syna, za ktorého by sa hanbil každý správny mexický tatko. Ale nezabúdajme na bezvýhradnú lásku kraľujúcu rodinnému klanu a tak ani tá najčernejšia čerň nikdy nie je úplne čierna.O príbehu samotnom sa toho nedá veľa napísať. Všetko sa v podstate odohráva v jeden jediný deň, len spomienky lietajú desaťročiami a vytvárajú obraz rodiny, ktorej členovia sú naozaj rôznorodí. Rodinné putá nezničí ani smrť. Dojímavé finále je tým najlepším možným zavŕšením majstrovského Urreovho diela a mnohí čitatelia určite neudržia slzy. Keď som sa na záver v autorskej poznámke dočítala, že kostru románu tvorí skutočná udalosť z autorovho života, o to väčšie bolo dojatie.
„Píše ako Gabriel García Márquez – z postáv vyžaruje zmysel pre humor aj v tragických situáciách a jeho charakterizácia je neskutočne presvedčivá… Myslím si, že ide o úplne jedinečné dielo, pretože je autentické… Urrea sa reality neštíti.“ Scott Steindorff
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments