Alejo Carpentier bol kubánsky prozaik, básnik, esejista a novinár. Príbehy jeho románov sa odohrávajú v krajinách Latinskej Ameriky. V roku 1943 navštívil Haiti, kde sa zúčastňoval obradov woodoo. Táto skutočnosť veľmi ovplyvnila jeho tvorbu. Kritici ho považujú za zakladateľa magického realizmu, a stal sa inšpiráciou aj pre velikána Gabriela Garcíu Márqueza. Vo svojich románoch zachytáva „zázračné reálno“, čo je teória, ktorú sám vymyslel a bližšie ju vysvetľuje v úvode knihy. Tvrdí, že nefalšované zázračno sa začína vtedy, keď sa zrodí z nečakanej premeny skutočnosti, z priaznivého osvietenia dovtedy nepostrehnutých bohatstiev skutočnosti a vďaka krajnému vypätiu ducha, ktoré dosahuje „hraničné rozpoloženie“. Veď či história celej Ameriky nie je v podstate kronikou zázračného reálna?
V novele Kráľovstvo z tohto sveta zobrazuje búrlivé udalosti odohrávajúce sa v druhej polovici 18. storočia na ostrove Santo Domingo v čase francúzskeho koloniálneho panstva. Na stotisíc belochov a mulatov hrdlačilo päťkrát viac otrokov žijúcich v katastrofálnych podmienkach. Z histórie vieme o mnohých otrokárskych povstaniach. Aj tu dochádza ku krvavým vzburám. Najdesivejšie na jeho príbehu je to, že či boli „na koni“ belosi alebo černosi, človek človeku zostal vlkom.
Keď je už ľudská podoba príčinou toľkých nešťastí, bude vari lepšie zrieknuť sa jej na istý čas a sledovať udalosti na nížine v menej nápadných podobách. Keď sa Ti Noel rozhodol, začudoval sa, aké ľahké je premeniť sa na zviera, ak má človek takú moc. Na skúšku sa vyškriabal na strom, chcel byť vtákom a hneď sa naňho aj premenil.
Hlavným hrdinom je otrok Ti Noel, ktorý veľmi rád počúval príbehy z úst bezrukého otroka Mackandala z kmeňa Mandigov. Jedného dňa sa však Mackandal vyparil. Dozvedáme sa, že sa priučil od starenky, ktorá si pokojne ponárala ruky do kotla s vriacim olejom, bylinkárstvu. Po krátkom čase začali páni otrokári padať ako muchy. Hrobári nestíhali kopať hroby, jed sa plazil po príbytkoch, prenikol do ohrád k zvieratám, otrávil krčahy aj studne. Smrť mala hody. Mackandal sa stáva hrdinom, ku ktorému vzhliadajú davy. Začína boj otrokov za slobodu.
Kniha, kde napoludnie cez dedinu lietajú nočné mory, ďaleko od mora trepocú krídlami pelikány a vytriasajú vši, kde majú ľudia schopnosť meniť sa na zvieratá, plná magických rituálov, je manifestom magického realizmu. Ponor do haiťanskej kultúry je fascinujúci. Historické udalosti obalené do spomínaného „reálneho zázračna“ plynú v dramatickej jedinečnosti. Čitateľ musí byť pozorný, niektoré postavy sa len mihnú, iné sa vrátia po niekoľkých stranách, po tom, čo rozprávanie odbočilo nevídaným smerom.
Ti Noel prežil mnoho, ani tri životy by azda bežnému smrteľníkovi nestačili. Musel pochopiť, že človek nikdy nevie, pre koho trpí a dúfa, že ustavične túži po šťastí, ktoré presahuje jeho údel. No veľkosť človeka spočíva práve v tom, že chce zlepšiť, čo je. V kráľovstve nebeskom sa nijaká veľkosť docieliť nedá, tam sú si už všetci rovní. A preto aj keď je človek vyčerpaný svojimi strasťami a úlohami, jednako je len krásny vo svojej biede a schopný milovať pri všetkých svojich útrapách, a svoju veľkosť a najväčší rozmer môže nájsť len v Kráľovstve z tohto sveta.
Milovníci magického realizmu by si toto dielo nemali nechať v žiadnom prípade ujsť. Pripravte sa však aj na drsnejšie scény, ktoré som si radšej nepredstavovala. Jedno prečítanie nestačí. To viem už teraz a plánujem sa k novele opäť vrátiť.
Kniha vyšla v edícii Svetová knižnica SME v preklade Vladimíra Olerínyho.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments