Český spisovateľ, novinár, fejtonista, herec, recitátor a textár Eduard Bass napísal mnoho literárnych diel. Najznámejšie z nich – Cirkus Humberto azda nikomu netreba predstavovať. „Bystrý jeden posuzovatel poznamenal o Cirkuse Humberto, že při jeho tesání lítaly asi třísky na všechny strany a že by se v nich asi jěště našel všelijaký dobrý materiál,“ píše autor v predslove knihy Lidé z maringotek a ďalej vysvetľuje, že to bolo naozaj tak. To, čo sa nezmestilo do románu, použil v poviedkovom dekamerone. Desať rozprávačov – účastníkov hostiny, ktorých spája láska k cirkusu, rozpráva desať poetických a zaujímavých príbehov. Štylisticky vybrúsené dielo Bass napísal v roku 1942 a najnovšie vydanie vychádza z textu, ktorý v roku 1983 pre vydanie v Československom spisovateľovi pripravila Lenka Ščerbaničová. Boli v ňom prevedené opravy v súlade so súčasnou jazykovou normou, no zachované zostali všetky autorove jazykové a štylistické zvláštnosti. Slovenským čitateľom ho prináša vydavateľstvo Slovart v krásnej obálke.
Rozprávačom prvého príbehu je hostiteľ spoločnosti gróf d’Ascensons – Létardais. Jeho platonická životná láska Liana bola najprv divadelnou herečkou a neskôr si zvolila život v cirkuse. Och, ako vášnivo ju miloval! A nebol sám. Klaňali sa jej húfy obdivovateľov. Rozprávanie je plné pátosu ale aj humoru. Končí paradoxom. Gróf sa utešuje myšlienkou, že ho veľmi milovala, a preto ho chcela ušetriť osudnej vášne a vydala sa za iného. „Ale dávno už mne jalo podezření, není-li všecko paradox, co my tak žhavě a krvavě prožíváme, a nestojí-li někde nad námi kdosi Svrchovaný, jenž není jen nejvyšší láska, ale i nejvyšší ironie.“
V desiatich kapitolách sa postupne vystriedajú rôzni cirkusoví umelci: hráč na xylofón, kráľ strelcov, tieňoherec, iluzionista, vzpierač, voltižér, kapelník, šašo a excentrik. V ich rozprávaní sa objavujú rôzne podoby lásky. Jedna je tragická, iná radostná, ďalšia nenaplnená či založená na ilúzii. Kto si vie vychutnať vycibrenú poetiku aj v českom jazyku, má sa na čo tešiť. Keďže dielo oslavuje už osemdesiate narodeniny, je to na autorovom štýle naozaj poznať. Okrem nezvyčajnej štylistiky využíva aj nárečie a hovorovú reč. Môže chvíľu trvať, než si čitateľ zvykne a začíta sa, lenže potom nasleduje veľký literárny zážitok. Prostredníctvom jednotlivých protagonistov sa dostávame nielen do zákulisia cirkusového prostredia, autor taktiež predostiera zaujímavé úvahy a myšlienky o živote ako takom. „To je, holečku, ten kus božího dechnutí v člověku, že jak otevře ústa, už vzniká něco nového. Z ledačehož lidé robí svůj svět, ale co je to platné, mezi všemi látkami, ze kterých lze jej vytvořit, na počátku bylo vždycky slovo.“ Eduard Bass to so slovami vie. Vymaľoval poviedky tými najkrajšími farbami. Často sa v jednom príbehu odohráva ďalší a končia sa brisknou pointou. Pri čítaní vám môže na perách neustále pohrávať jemný úsmev.
Ťažko vybrať tú najlepšiu historku. Azda to ani nie je možné. Či tá alebo oná, všetky majú svoje čaro. Mne sa veľmi páčilo Vyprávění hráče na xylofon. Čo všetko je človek (alebo zviera) schopný urobiť a dokázať pre lásku?! Za každým heroickým výkonom sa skrýva túžba po uznaní bytosti, na ktorej nám záleží. Moje nadšenie si vyslúžil aj Příběh vysloužilého voltižéra Vincka o spaľujúcej láske medzi ním a mladučkou Ninočkou. Cesty zaľúbencov sa rozišli, neskôr spojili, aby sa zase museli odkloniť. Vincek nikdy na svoju lásku neprestal myslieť: „A pak je tu jedna věc… přiznám se, když se tak zpovídáme… a ta mne pořád žene světem: co kdybych přece jen… kdyby Bůh dal… a já ji někde ve světě spatřil… stařenku Ninočku… tu moji carevnu krásnou!“Zbierku odporúčam všetkým, ktorí hľadajú malé literárne poklady. Doslov mudrujícího excentrika vás ubezpečí, že niekedy sa aj vymyslený príbeh môže stať skutočným. „Slovu byla dána zaklínací síla, že chtíc nechtíc buduje svůj život a nalézá svou pravdu. Posloucháš-li ji, nerozeznáš ji od pravdy života skutečného, jako nedovedeš odloupnuti obraz na vodní hladině od vody.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments