„Najúžasnejšie výsledky štyroch miliárd rokov života potrebujú pomoc.“
Ešte som nečítala žiadny román, ktorý by tak pútavo opísal boj o záchranu lesov ako táto óda na prírodu a zároveň dielo plné aktivizmu a protestu. Dvanásta kniha uznávaného spisovateľa Richarda Powersa V korunách stromov, ocenená Pulitzerovou cenou upozorňuje na fakt, že stromy a lesy na planéte miznú obrovskou rýchlosťou a naznačuje, že ľudstvo by malo zaradiť spiatočku, kým nie je neskoro. Publikovalo ho vydavateľstvo Premedia vo vynikajúcom preklade Samuela Marca.
„Kedy je najlepšia chvíľa na vysadenie stromu? Pred dvadsiatimi rokmi.“ (čínske príslovie)
Román je plný skvelých myšlienok, filozofických zamyslení, informácií o stromoch a lesných spoločenstvách. Prináša naliehavé posolstvo. Snúbi sa v ňom lyrizovaná próza s faktami. Kníh s enviro tematikou je veľa, no táto je iná. Neprináša iba príbeh o ekologických aktivistoch, doplnený o fakty. Má schopnosť meniť náš zaužívaný spôsob premýšľania o životnom prostredí. Navzájom poprepletané príbehy niekoľkých ľudí, ktoré sa začínajú dávno pred prvou svetovou vojnou a končia pri dnešných bojoch o drevo na Severozápade USA, odrážajú celosvetový problém. Počas čítania môžete mať chuť vybehnúť k najbližšiemu stromu, objať ho a pošepkať, nech odkáže ostatným príbuzným, že ich prosíme o odpustenie a budeme robiť všetko preto, aby už ani jeden druh nezmizol zo zemského povrchu. Zatúžite priviazať sa ku každému stromu, ktorý sa snaží niekto vypíliť, zapojiť sa do živej reťaze ekoaktivistov a vlastným telom sa postaviť pred ťažké mechanizmy v lese či namaľovať transparent a vyraziť na najbližšiu demonštráciu za záchranu lesov. Lyrické pasáže o tajomstvách stromov boli pre moje čitateľské srdce šperkami. Niekomu by sa mohlo zdať, že ich je priveľa, že sú na úkor samotného príbehu, ale mne osobne ulahodili.
Medzi dvomi postavami sa objavil takýto dialóg: „Čo sa im (stromom) stalo?“ „My sme sa im stali.“ Úplne vystihuje hlavnú myšlienku. Človek sa pasoval za korunu tvorstva a je z neho uzurpátor a ničiteľ. Kiež by si Powersovu knihu prečítali tí, ktorí majú drancovanie a plienenie lesov pod palcom. Ponára sa do najzložitejších spoločenských otázok, nenásilným spôsobom podsúva silné myšlienky a núti k zamysleniu. Popri ľudských protagonistoch famózne obsadil do hlavných úloh stromy.
Obsah je rozdelený na štyri časti. V prvej sa iba zoznamujeme s deviatimi hlavnými hrdinami roztrúsenými po celých Spojených štátoch. Každý má svoj príbeh, veľmi silný a často dojímavý, a vždy spätý so stromami. V druhej sa ich životy začnú prepletať sťa konáre a v ďalších sa vzťahy upevňujú a vyvíjajú. Budeme svedkami horúčkovitej aktivity za záchranu prastarých stromov a pralesov. Aktivisti bojujú všemožnými spôsobmi a nie raz dochádza ku konfliktom so svetskou mocou a zákonmi, ktoré vyústia až do trestných činov. Keď sa také niečo udeje, je zaujímavé sledovať, ako sa s hryzúcim svedomím vysporiadajú jednotlivci. Kam až možno zájsť pri boji za dobrú vec? Má to vôbec všetko zmysel? Určite áno, sme si toho mnohí vedomí, no zatiaľ sa zdá, že globálne otepľovanie, znečistenie a ozónová diera sú drvivej väčšine spoločnosti ukradnuté. Powers nás presviedča, že to tak nesmie byť. Prešpikoval text úžasnými pasážami o stromoch, lesoch, ekosystéme, dozvedáme sa veľa nových informácií, nad mnohými zostáva len žasnúť. Mne najviac k srdcu prirástla vedkyňa Patrícia, zaoberajúca sa celý život lesnými ekosystémami. Vášnivá bojovníčka za záchranu všetkých druhov stromov na planéte, robí, čo môže, aby otvorila oči širokej verejnosti. V románe je tým človekom, ktorý prvý prišiel s myšlienkou, že stromy spolupracujú, komunikujú, starajú sa o seba a takpovediac sú viac živé, než by sme si mysleli. Jej reč o nutnosti obmedzenia ťažby dreva pred súdom a fantastická prednáška na jednej konferencii ma dojali. Vlastne po celý čas, čo som knihu čítala sa vo mne striedali všetky možné emócie.Hoci je celé dielo písané v poetickom duchu, cítime vibrácie postapokalyptických románov. Príroda bije na poplach, len človek zostáva hluchý, nechce počúvať. Tým, čo volajú po záchrane planéty, by ľudia bažiaci po moci a peniazoch najradšej zapchali ústa a nahádzali ich na najhlbšie dno našich znečistených oceánov. Powersova próza zobrazuje ľudskú nenásytnosť a upozorňuje, že drancovaním prírody si vlastne kopeme hrob na hromadnú samovraždu. Samozrejme, drevo a jeho ťažba sú nedeliteľnou súčasťou života a hospodárstva, no tu ide o poukázanie na bezuzdné plienenie, na pílenie starých obrov, klčovanie pralesov a podobne. Regulácia ťažby je potrebnejšia než soľ. „To, čo zo stromu urobíte, by malo byť aspoň také úžasné oko on sám.“ Ak sa vám budú Powersovi hrdinovia javiť ako fanatici, ktorí prekračujú všetky medze, pomyslite si na to, že mierumilovné reči o problémoch zväčša nikam nevedú. Svojich hrdinov naschvál ženie do extrémov.
V korunách stromov je jedno úžasné dielo, ktoré sa ma veľmi dotklo. Knihu ani neodložím do police, pretože si v nej chcem neustále listovať a čítať mikro eseje a úvahy, ktoré autor umne zakomponoval do príbehu.
„Toto nie je náš svet, v ktorom sa nachádzajú stromy. Je to svet stromov, do ktorého len celkom nedávno dorazili ľudia.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments