Čitateľský nedenník

Peter Derňár Škrabot

By Ivana Zacharová
11. februára 2021

Novinár Peter Derňár napísal svoju prvú zbierku poviedok už ako štvrták na základnej škole a za jednu z nich bol ocenený v celoštátnej súťaži, ktorá už dávno neexistuje. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave sa pustil do písania scenárov a stal sa laureátom scenáristickej súťaže Cena Tibora Vichtu v kategórii Internetový seriál. Literárny debut Škrabot venoval pamiatke starých rodičov, ktorým v desiatich rokoch sľúbil, že sa stane spisovateľom. Ten deň konečne nastal a slovenskí milovníci napätia a hororov sa majú na čo tešiť. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lindeni.

Oči vytriešťal do čiernočiernej tmy. Nevidel nič, a zároveň všetko. Fantázia mu na čiernom plátne maľovala výjavy, ktoré ho dostávali na pokraj šialenstva. Ale bola to naozaj fantázia?

Veľmi opatrne načrtnem dej, lebo do takýchto príbehov treba vstupovať s čistým štítom. Začiatok sa vám azda bude zdať príliš rozťahaný a nudný. Postavy, ktoré sa mihnú na prvých stranách, sú pre ďalší dej nepodstatné a pokojne na ne hneď zabudnite. Dôležitý je iba Peter. Je čerstvo rozvedený, žena proti nemu hucká dcéru, zdá sa mu, že jeho práca redaktora bulvárneho webu trvá už sto rokov a začína mať intenzívny pocit, že by mal na chvíľu vypnúť. Pri surfovaní po internete narazí na terapiu tmou. Nikdy predtým o ničom takom nepočul. Jedná sa o domčeky bez okien, v ktorých klient trávi čas v úplnej tme a tichu, pričom ho obsluha zásobuje každý deň čerstvým jedlom (samozrejme taktiež bez svetla). Rôzne internetové stránky sľubujú nevídaný zážitok, upokojenie mysle, nahliadnutie do najskrytejšieho vnútra, ale najme relax a prekonanie vlastných strachov. Keďže Peter je viac-menej samotár, navyše dosť poznačený rozvodom, nápad sa mu pozdáva a vrhne sa do dobrodružstva. Keď sa za ním zavrú dvere milého malého domčeka, začína peklo. Bola som napätá ako struna. Autor perfektne vykreslil temnú a tiesnivú atmosféru. Zo stránok knihy vanula hrôza. Keď som sa aj niekedy pohrávala s myšlienkou na terapiu tmou (hoci moja arachnofóbia kričí nie), po tejto knihe ma nikto ani párom volov nedostane do miestnosti bez okien.

Druhým hrdinom je filmár Tomáš. Nejako sa mu nedarí, natáčať trápne reklamy a televízne seriály ho už nebaví. Zdedil dom so záhradou a keďže predaj dedičstva viazne, rozhodne sa osobne skontrolovať majetok. Miesto na neho pôsobí priam magicky. V hlave mu skrsne niekoľko nápadov. Usmieva sa a čitateľovi postupne vstávajú vlasy dupkom.

Kapitoly sú poprekladané čiernymi stranami, na ktorých sa odvíja príbeh z roku 1893. Tieto minikapitolky považujem za fajn nápad. Výborne zvyšujú napätie a po kúštičkoch odkrývajú hrôzy postihujúce niekoľko generácií. Každé zlo má svoj začiatok. Aj to vymyslené v knihe, aj to skutočné, s ktorým sa stretávame v reálnom svete. V rozprávkach vždy víťazí dobro, lenže Škrabot nie je rozprávka. Najstrašnejšie je, že by sa tento príbeh mohol (až na niekoľko drobností) pokojne stať aj v realite. Bŕŕŕŕ.

Časť knihy o Petrovi bola vynikajúca a nemám čo vytknúť, až na nepodstatné omáčky na začiatku, no tento pocit zrejme spôsobili len moje nedočkavé oči prahnúce po napätí. V druhej polovici, kedy na scénu vstúpil Tomáš, napätie kleslo dolu, nakoľko som tušila, čo je vo veci. Ku koncu dej opäť nabral grády a autor má na svedomí moje ponocovanie, lebo ruky ani za nič nechceli pustiť knihu. Prečítala som ju na jedno otvorenie. Mám rada hororové filmy, nebojím sa a milujem napätie. Trilerov s hororovou tematikou som však čítala pomenej, pretože filmové „ľakačky“ mi prinášajú väčší pôžitok ako literárne, no rada konštatujem, že atmosféra Škrabotu bola výborná a temno-temná. Peter Derňár namiešal silný kokteil hrôzy a na záver nezabudol položiť čerešničku na debutantskú tortu. Na poslednej strane mi doslova stiahlo žalúdok.