Mladý švédsky autor Pascal Engman debutoval románom Patrioti a po ňom nasledovala Ohňová zem, ktorú slovenským čitateľom prináša vydavateľstvo Ikar v preklade Anny Chelemendikovej. Je prvou zo série napínavých krimirománov so svojráznou a sympatickou policajnou inšpektorkou Vanessou Frankovou. Autor pri písaní čerpá z aktuálnych horúcich spoločenských tém, akými sú imigrácia, organizovaný zločin alebo korupcia. Prostredníctvom románu poukazuje aj na násilie páchané voči ženám a obchod s ľudskými orgánmi..
Príbeh je vystavaný na základe šokujúcich historických udalostí, z ktorých je človeku zle a po chrbte mu behá mráz. Colonia Dignidad na juhu Čile bola otrasným miestom, kde od roku 1961 obyvatelia pod vedením Paula Schäfera sexuálne zneužívali deti. Viacerí páchatelia boli bývalí príslušníci SS, ktorí sa do kolónie dostali cez tajnú sieť nacistických sympatizantov známu ako Die Spinne. Tieto ľudské beštie neskôr spolupracovali s diktátorom Pinochetom. Zaoberali sa popravami, mučením a výrobou chemických zbraní. V roku 2006 zakladateľa a vodcu Schäfera odsúdili na tridsaťtri rokov väzenia za zneužívanie 25 detí. Osada stále existuje pod názvom Villa Baviera.
V románe sa odohrávajú dva krimi príbehy, ktoré spolu úzko súvisia. V Štokholme dochádza k únosom bohatých finančníkov. Vieme, kto je za tým, no čakáme, či a ako im vyšetrovatelia klepnú po prstoch. Jeden z páchateľov je bývalý vojak elitných armádnych jednotiek SOG Nicolas Paredes. Z neznámych dôvodov opustil armádu a vrhol sa na zlé chodníčky. Jeho pohnútkam však rozumieme. Chce šťastný a slobodný život pre blízkeho človeka. S parťákom sa násiliu vyhýbajú, po vyplatení výkupného plánujú unesených bez ujmy pustiť na slobodu. Lenže partner je úplne iný a zrada na seba nenechá dlho čakať. Zločinecká organizácia zvaná Légia má chápadlá rozťahané všade, aj v radoch polície a Nicolas je osobou, ktorú by momentálne dokázala využiť na sto percent. Odmieta a čoskoro sa dostáva do smrteľného nebezpečenstva.V meste nemiznú len boháči, začínajú sa strácať deti utečencov, ktorých nikto nehľadá. Vari niekomu záleží na potulujúcich sa deckách? Áno, inšpektorke Vanesse Frankovej, ktorá práve prežíva náročné životné obdobie. Na vlastnú päsť sa pustí do pátrania po zmiznutých deťoch, ktoré prišli do Švédska za novým začiatkom. Pátranie ju privádza na stopu Nicolasa, ktorý odmietol ponuku Légie a má čo robiť, aby si zachránil holý život. Krok po kroku prichádzajú veci na koreň. Vyšetrovanie ich zavedie do Čile, kde sa v podzemných bunkroch z čias vojenskej diktatúry odohrávajú šialené veci. Napätie v závere románu je až neznesiteľné. Zriedkavo mám obrovské nutkanie prečítať si poslednú stranu, aby som sa upokojila. Toto je jeden z mála prípadov.
Čitateľ vie, čo sa deje v kolónii, pretože autor kapitoly zo Štokholmu prekladá príbehom odohrávajúcim sa v bývalom nacistickom areáli. Sexuálne násilie na deťoch sa našťastie neuskutočňuje, no beštie v ľudskej koži sa venujú ďalšej rovnako odpornej činnosti, ktorú autor dlho netají a na tridsiatej tretej strane máme motív detských únosov jasný. „Tí najbohatší si dávali transplantovať orgány, aby spomalili starnutie a predĺžili si život.“ Predstava, že niekto dokáže vziať dieťaťu život pre lepší pocit bohatých zvrhlíkov je hrozná… Vláda už roky zatvára oči a necháva oblasť úplne bez dozoru a akéhokoľvek zásahu. Korupcia kvitne na najvyšších miestach. Pašerácke trasy (pozemné aj vzdušné) sú roztrúsené policajtom rovno pod nosom.
Pascal Engman píše veľmi pútavo. V krátkych kapitolách preskakuje zo scény na scénu, z príbehu do príbehu, drží čitateľa neustále v strehu a napätí. Hoci má kniha 495 strán, neobsahuje žiadnu vatu. Už teraz sa teším na ďalšie krimiromány s odvážnou a húževnatou policajtkou Vanessou. Severania sú jednoducho v tomto žánri doma.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments