Publikácia reportérky medzinárodného časopisu Neesweek Soo Kim Toto je Kórea je jedinečnou sondou do kórejskej kultúry. Opisuje stručné dejiny, vzťahy a spoločenský život, pestrosť kórejskej kuchyne, kultúru, umenie, životný štýl a v neposlednom rade tradície a ducha tejto vzdialenej krajiny. Každú kapitolu dopĺňajú farebné fotografie rôznych autorov, ktorých zoznam je uvedený na konci. Použité ilustrácie sú z ateliéru Good Studio. Publikovalo ju vydavateľstvo Ikar v preklade Hany Kucharovičovej, Zuzany Hritzovej, Martina Katuščáka a Františka Pauloviča.
Kórea je pre našinca exotickou krajinou. Severná si žije svoj „tajný“ život a Južná zažíva hviezdne chvíle. Jej popularita vo svete stúpla a vďaka hallju (tzv. „kórejskej vlne“) sa drží v centre pozornosti.
Názov krajiny, ktorá bola osídlená už v období paleolitu a neolitu, vychádza z názvu Kogurjo, jedného z prvých kórejských kráľovstiev, z ktorého neskôr okolo roku 918 vzniklo kráľovstvo Korjo. Obchodovalo s Čínou a Japonskom, ekonomicky rástlo, vyvážalo zlato, striebro, bavlnu aj papier handži. Zo začiatku pretrvával veľký vplyv budhizmu a neskôr sa do popredia dostávali princípy konfucianizmu. Kráľovstvo zaniklo po takmer tisíc rokoch a vznikla dynastia Čoson. Dedičstvo tejto dynastie je viditeľné v mnohých zložkách modernej Kórei. Krajina zažila extrémny útlak počas japonskej koloniálnej éry. Situácia zašla až tak ďaleko, že bolo zakázané hovoriť po kórejsky. Našťastie je smutné obdobie útlaku preč, no mnoho Kórejčanov si v sebe nesie nepriateľstvo voči Japoncom a hlboko zakorenený pocit neprávosti.
V kórejskej spoločnosti je rodina všetkým a zrejme nejestvuje iná krajina, kde by porekadlo „krv nie je voda“ platilo viac ako tu. Rodičia urobia pre svoje deti všetko a na staré kolená môžu na oplátku očakávať od detí to isté. V knihe sa dočítate, že svedectvo uctievania rodiny je prítomné už v hrobkách dynastie Čoson označených za Svetové dedičstvo UNESCO. Rituály uctievania predkov sa vykonávajú dodnes. Samozrejmosťou je úcta k starším.Krajina nemá štátne náboženstvo a náboženská sloboda je pre všetkých ústavným právom. Najstarším pôvodným náboženstvom od staroveku bol šamanizmus, viera v duše predkov, v bohov, démonov a nadprirodzené bytosti. Niektorí vykonávajú tradičné obrady s kňazmi a šamanmi dodnes. Dočítate sa o rôznych náboženstvách a filozofických smeroch, ktoré sa naprieč históriou formovali a uznávali.
Pri čítaní o kórejskej kuchyni sa vám môžu zbiehať v ústach slinky. Najtypickejšími pochúťkami sú napríklad kimčchi, pchadžon, sundubuččigä či kuunkim. Zaujímavosťou je, že Soul sa môže pochváliť tridsiatimi reštauráciami s michelinskými hviezdičkami. Králi dynastií kedysi sedávali pri jedle na zemi a stará tradícia v mnohých rodinách (ale aj v reštauráciách) pretrváva doteraz. Kórejské príslovie hovorí, že sŕkanie polievky z jedného hrnca je najlepším spôsobom vytvárania vzájomných pút. Táto myšlienka tvorí základ kórejskej kultúry stravovania. Bonusom je niekoľko tradičných receptov.
Ešte spomeniem zopár tém, o ktorých je v publikácii reč: nájdete tu bežne používané frázy, slang, zopár prísloví, autorka približuje umenie nunčchi (intuitívne nevypovedané umenie porozumieť danej situácii použitím kombinácie vnútorných pocitov a všetkých zmyslov), ponúka návod na randenie s Kórejčanmi, opisuje svadobný obrad aj rebríček desiatich úžasných Kórejčanov. Mnou vymenované témy sú však len zlomkom toho, čo ponúka kniha.
História Kórejského poloostrova je bohatá a rozmanitá a Soo Kim sa podarilo výborne opísať srdce aj dušu krajiny. Dokážeme si predstaviť, ako obyvatelia myslia, cítia, konajú a žijú. Sú to sofistikovaní, zanietení ľudia s mnohými záujmami, hrdí na svoje dejiny a kultúru. Mohla by som dlho opisovať všetky tie úžasné informácie ukryté v knihe a letmo sa dotknúť každej jednej, no verím, že po drobnej ochutnávke túžite listovať stránkami a sami objavovať čaro tejto ázijskej krajiny.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments