S psychiatrom si človek zvyčajne dohodne schôdzku, keď má nejaký problém. Pri vzniku knihy Slovo blázon nepoužívam to bolo inak. Slovenský básnik a zvedavý publicista Ján Štrasser vyspovedal už mnoho osobností zo slovenského umeleckého sveta a svoje publikácie rozšíril o rozhovor s renomovaným psychiatrom Jozefom Haštom. Do „vyšetrovacieho kresla“ si tentoraz sadol lekár.
Mysliteľ reflektujúci problémy sveta
Rozoberajú nielen psychiatrické záležitosti a mediálne známe príbehy, v ktorých osoba Jozefa Hašta figuruje (kauza Hedvigy Malinovej, otvorený list psychiatrickej obce V. Mečiarovi a iné), ale venujú sa aj otázkam o rodine, politike, spoločnosti, človeku a duši. Štrasserovi bolo od začiatku jasné, že chce spoznať a prezentovať profesora Hašta ako komplexnú osobnosť. „Prirodzene, najmä ako psychiatra, čiže odborníka na ľudskú dušu a terapeuta jej problémov, ale táto línia nemala, ba nesmela prekryť Jozefa Hašta ako človeka z mäsa a kostí, ako aktívneho občana, bytostného demokrata, nositeľa cizelovanej kultúrnosti, ako – neváham to povedať – mysliteľa hlboko reflektujúceho problémy sveta, v ktorom žijeme.“
Šesť rokov bez otca
Úvodné kapitoly patria spomienkam na detstvo v Banskej Štiavnici. Mal iba deväť, keď na šesť rokov prišiel o otca, ktorý bol obvinený vo vykonštruovanom procese a odsúdený do väzby. Štiavnickí komunistickí papaláši ho pokladali za buržoázny element a nenávideli ho. Aj napriek mnohým ťažkostiam a predčasnej otcovej smrti sa Haštovi podarilo vyštudovať medicínu a vypracovať sa na jedného z najodvážnejších a najuznávanejších psychiatrov. Začiatok štúdia v Prahe v roku 1967 začal búrlivo. Vpadol rovno do víru hektických udalostí, ktoré vyvrcholili politickými i spoločenskými zmenami v roku 1968. Dozvieme sa, ako prežíval tieto pohnuté časy, ako vnímal Dubčeka a reagoval na vpád vojakov krajín Varšavskej zmluvy. Vysvetľuje proces normalizácie z pohľadu psychiatrie a psychológie.
Väčšina ľudí len nechcela stáť v rade na banány
Aktívne sa podieľal na dianí počas Nežnej revolúcie. V rozhovore veľmi otvorene hovorí o tom, že to, že slobodu a demokraciu chceli všetci občania tejto krajiny, bol do istej miery optický klam. Väčšina len nechcela stáť v rade na banány. Ako mnohých, aj Hašta sklamal po revolúcii vývoj politickej a ekonomickej situácie na Slovensku. V rozhovore rozoberá psychologické profily viacerých štátnikov, historických aj súčasných. Poukazuje tiež na autokratický režim obmedzujúci slobodu a nezávislosť.
„Duševný problém sa nedá dať do sadry“
Hašto a Štrasser sa nerozprávali iba o detstve, štúdiách a politike. Nevynechali ani náplň práce psychológa. Podstatná časť knihy sa venuje rozhovoru o duševnom zdraví, o hypnóze, psychoterapii, niektorých psychiatrických diagnózach a podstate psychiatrickej starostlivosti. Hašto je lekár, ktorý vidí v pacientovi konkrétne meno a diagnózu, pretože „duševný problém sa nedá dať do sadry“ a zakričať: Ďalší! Čitateľ sa dozvie zaujímavé postrehy o Freudovi, o príšernom zneužívaní psychiatrie v sovietskych „psychuškách“, ba dokonca prezradil rebríček súkromnej zbierky géniov. Otvorene demonštruje svoj postoj k uznaniu sexuálnych menšín a nevyhýba sa polemike o ľudskej slabosti veriť bludom a konšpiráciám.Ján Štrasser a profesor Jozef Hašto, ktorého vie najviac nahnevať nespravodlivosť a za najdôležitejšiu zložku psychoanalýzy považuje záujem o subjektívny svet trpiaceho človeka, sa stretli v skutočne zaujímavom, inšpiratívnom a výnimočnom rozhovore. Na otázku publicistu, či žije plnohodnotne, odpovedal: „Usilujem sa o to.“ Nech je nám vzorom.
(Ján Štrasser – Jozef Hašto: Slovo blázon nepoužívam, Artforum 20200)
Recenzia vyšla vo februárovom čísle Magazínu o knihách, ktorý nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments