Dalarna - švédske koníky

Dalarna a švédske koníky – sem sa chcem vrátiť

Z bavorských kopcov a krás Paríža sa presunieme do Švédska, ktoré nielen z rodinných dôvodov radím k najkrajším miestam, ktoré som navštívil. K najčastejším suvenírom, ktorý si ľudia z neho prinášajú, patrí pomaľovaný červený drevený koník. Prečo sa práve on stal symbolom krajiny, kde a ako sa vyrába a prečo nemá ochrannú značku sa dozviete v ďalšej cestovateľskej spomienke.

Meno vyrezávanej maľovanej drevenej sošky – Dalahäst čiže Dalarnský kôň vychádza z názvu kraja Dalarna, v ktorom ich pôvodne vyrábali počas dlhých zimných večerov ako hračky pre deti.

Niekto by si mohol položiť otázku, či by pre Švédsko nebol typickejší los, ale ak sa pozrieme späť do minulosti, kôň mal vo všetkých kultúrach mimoriadne postavenie.  Jeho zobrazenie sa nachádza na 20 tisíc rokov starých maľbách v jaskyniach pri Lascaux, v gréckej mytológii sa v konskom záprahu viezol každý deň z východu na západ boh Slnka Helios , okrídlený Pegas zas inšpiroval básnikov a  jednorožec bol považovaný za symbol čistoty a jedinečnosti.

Keď do Škandinávie preniklo kresťanstvo, tak sa snažilo eliminovať všetko, čo bolo spojené s dávnymi tradíciami a najmä s Asgardom – panteónom severských bohov. Kôň bol posvätným zvieraťom Vikingov. Odinov osemnohý žrebec Sleipnir odnášal mŕtvych hrdinov do siene slávy – Valhally. Preto kone významných osôb často pochovávali aj s ich majiteľmi.  Pre cirkev bolo uctievanie „nečistých“ koní neprípustné, hoci jazdci Apokalypsy majú v Biblií výnimočné postavenie ich drevená podoba aj keď len v podobe hračiek bola odmietaná kňazmi.

Svedčí o tom aj písomná zmienka z kázne biskupa Johannsa Rudbeckiusa z roku 1624, ktorá zaznela v katedrále vo Västerås . Biskup bol veľmi nahnevaný na všetku ľahkovážnosť, ktorá vedie iba k pýche, hriechu a bezbožnosti pričom ako ich nositeľov uviedol „karty, kocky, mušle, bábiky, drevené kone, milostné piesne, hlúpe obrazy a  podobné veci“.

Västeras je  dodnes diecéznym mestom Dalarny. Jej obyvatelia sem cestovali nielen kvôli bohoslužbám ale hlavne skrz trhov, ktoré sa tam nachádzali. Nie je vylúčené, že ich deti mali zo sebou hračky, ktoré biskupovi tak veľmi prekážali.

Jazero Siljan

Obyvatelia Dalarny tvorili svojim spôsobom zaujímavú zmes.  Vďaka obchodu prichádzali do styku aj s inými názormi a tradíciami, než na ktoré boli zvyknutí vo svojom rodnom kraji. Na druhej strane si boli vedomí, koľko námahy a tvorivého úsilia vyžadovali jednotlivé činnosti a preto neboli veľmi ochotní vzdať sa vecí, ktoré vytvorili. Tým pádom odolala aj výroba a maľba hračiek.

V strede kraja sa nachádza jazero Siljan, ktoré je rozlohou  290 km² a hĺbkou 134 metrov siedme najväčšie vo Švédsku. Jeho základ tvorí kráter po asteroide, ktorý sem dopadol  približne pred 370 miliónmi rokov. Svojim priemerom cca 54 km je najväčším v Európe mimo Ruska.

Dalarna - švédsky koník

Nusnäs, kde začala sláva súčasných dalarnských koníkov, sa nachádza na pravom brehu jazera neďaleko mesta Mora. Nápad vyrábať červené suveníry dostal  Grannas Anders Olsson, najstarší z deviatich detí.  Hoci základom rodinného živobytia bola pekáreň, Pelle (ako ho prezývali) mal bližšie k práci s drevom. V roku 1922, keď mal  26 rokov, založil pri pekárni remeselnícku spoločnosť. Pri práci mu pomáhali aj mladší bratia Nills a Jannes, ktorí sa o šesť rokov osamostatnili.  Obe spoločnosti Grannas A. Olssons  a Nils Olsson  dodnes fungujú a sídlia v Nusnäs vedľa seba.

Prielom nastal vďaka Svetovej výstave v New Yorku v roku 1939.  Švédsko tam reprezentoval trojmetrový dalarnský kôň, ktorého prepravili do Big Apple loďou.  Počas konania akcie predali ako suveníry vyše 1 000 kusov malých exemplárov.  Dnes je predovšetkým symbolom tradičnej švédskej ľudovej kultúry.

V roku 2008 som staršiu firmu Grannas navštívil a okrem zakúpenia suvenírov sa dala pozrieť aj ich výroba.

Dalarna - švédsky koník

Vo firme pracuje približne 20 administratívnych pracovníkov, 50 rezbárov a 15 maliarov. Mačka len dotvára atmosféru rodinnej firmy.  Z celkovej produkcie predstavuje export do zahraničia asi 20 percent. Obrat pred covid krízou bol 17 miliónov švédskych korún, čo je asi 1,7 milióna eur.

Dalarna - švédsky koník

V minulosti sa na výrobu drevených koníkov využívalo odpadové drevo najmä  borovica, niekedy však aj smrek. Dnes sú vyrábané už len z borovice, ktorá jednak pomaly rastie a má husté letokruhy. Nevyrezávajú sa už ručne, ale spracovávajú sa pomocou elektrických strojov.

Dalarna - švédsky koník

Po úpravách rezbármi sa namáčajú do základnej podkladovej farby. Hoci drvivá väčšina dalarnských koníkov je červená, vyrábajú sa v škále od bielych až po čiernych.

Dalarna - švédsky koník
Ornamenty ručne maľujú zruční dekoratéri. Každý výrobok je unikát. Firma sľubuje, že ak by niekto našiel dva identické koníky, dostane ich zadarmo. Čo je veľmi veľkorysá ponuka, nakoľko cena jedného sa pohybuje v prepočte okolo 20 eur. Vďaka tomu, že sa nevyrábajú sériovo, je možné objednať si aj personalizované koníky – napríklad v prípade narodenín, svadieb  krstov alebo iných výročí.

Namaľované koníky sa nakoniec musia nalakovať a takto upravené sa môžu vydať na finálnu cestu do sveta.

Dalarna - švédsky koník

Nemusia byť ozdobené tradičnými motívmi, ktoré sú typické pre Dalarnu, ale môžu byť zafarbené napríklad aj ako štátne zástavy.

Dalarna - švédsky koník
Najväčší koník vo vitríne je zmenšenou kópiou dosiaľ najvyššieho exempláru, ktorý je zobrazený na fotografii pod ním. Nachádza sa pri križovatke štátnych ciest 70 a 68 pri meste Avesta. Výšku má 13 metrov, dĺžku 12,8 metra a váži 66,7 ton. Slávnostne ho odhalili v roku 1989, ale nie je vyrobený z dreva. Základ tvorí oceľový rám, na ktorom je plášť z betónu.

Dalarna - švédsky koník

Najmenšie exempláre dalarnských koníkov si môžete pozrieť iba pod lupou, dosahujú veľkosť len pár milimetrov

Dalarna - švédsky koník

Aj keď to možno niekoho prekvapí, symbol Švédska nie je chránený copyrightom. Predaj vlastnoručne vyrobeného a maľovaného dreveného koníka podobného dalarnskému, nie je nezákonné.  Dôvodom je podľa Patentového a registračného úradu skutočnosť, že nie je možné vystaviť výrobku ochrannú známku, ak jeho tvar nie je jedinečný. Navyše nik nepozná autora prvého koňa, lebo aj súrodenci Olssonovci vychádzali pri ich produkcii z  niekoľko storočí známych exemplárov. Ale aj keby existoval prvý rezbár, autorské práva by mu už  vypršali, pretože sú platné iba 70 rokov.

Ak sa vám podarí navštíviť niektorú z firiem v Nusnäs, dalarnské koníky už pre vás nikdy nebudú len dokonale vyrezané a ozdobené suveníry, ale bude z nich dýchať človečina.

Predchádzajúce miesta, kam sa chcem vrátiť

Spomínam na Paríž, tie spomienky sú staré
Breitachklamm

P.S. Fotografie sú zo staršieho Nokia mobilu, preto ospravedlňte ich zníženú kvalitu.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť