Han Kang

Han Kang Bíla kniha

Párkrát som sa pokúšala prečítať Vegetariánku od Han Kang, ale jednoducho mi to nešlo – ani do rúk, ani do hlavy. Skrátka kniha pre iných. Jej druhú knižku Kde kvete tráva som prečítala oveľa radšej, pretože ponúka históriu, čo ešte donedávna mlčala: keď v začiatkoch Južnej Kórey vládla diktatúra, mesto Kwangdžu bolo tajne uzatvorené a vzbura jeho obyvateľov umlčaná vojenským vraždením. Odporúčam – teda, tú knihu. (Okrem iného aj film Taxi Driver o nemeckom novinárovi a kórejskom taxikárovi, ktorým sa podarilo dostať do mesta práve počas tejto čistky.)

V dávnych, legendárnych časoch, keď bývali kníhkupectvá otvorené, som v jednom narazila aj na Bílou knihu, prelistovala si ju a pridala na svoj zoznam. Dostala som sa k nej až teraz a bude moja najobľúbenejšia – pre osobnú výpoveď Han Kang, ktorú netreba prerozdeľovať ďalším a ďalším literárnym postavám v príbehu. V tejto „intímnej meditácii o farbe“ je od začiatku jasné, že hlavnou postavou je autorka a jej vzťah k neznámej sestre.

Han Kang strávila jedno obdobie na rezidenčnom pobyte vo Varšave. Možno práve s prichádzajúcou zimou sa jej znovu pripomenie smrť staršej sestry, ktorá sa v zime priskoro narodila a zomrela dve hodiny po pôrode. V knihe, ktorá sa dá inak zhltnúť celkom rýchlo, prechádzame „bielymi vecami“, ktoré sa jej čímsi prihovárajú a zároveň zapadajú do obrazu pomyselného stretnutia sa so sestrou a autorkinými citmi k nej: hoci ju nespoznala, je jej blízka, a preto v neznámom meste, kde sa sama cíti neznáma, ale aj o niečo slobodnejšia, jej prenecháva na chvíľu svoj život. „Jedna v druhej“ prechádza varšavskými ulicami, prehŕňa sa budovami, miestami, spomienkami na bombardovanie v roku 1945. Čo ak by sestra vtedy prežila? Bola by tu namiesto nej? Čo by ona videla v tomto novom meste, znovupostavenom na starom a uchovávajúcom dôstojnú pamiatku na odolávanie voči diktátorovi a režimu?

V krátkych častiach venujúcich sa jednotlivým bielym veciam – novorodeneckej košieľke, soli, snehu, mesiaci, ryži, magnólii, fráze „bielo sa usmiať“ (zaujímavý výraz), bielom psovi („Je to pes, ale neštěká. Co je to?“), bielym vlasom a ďalším – sa prelínajú osobné vyznania, vzťah k rodine, tradičné zvyky pri pohrebe či svadbe atď. s varšavskými postrehmi a večnými, všadeprítomnými pripomienkami smrti a pominuteľnosti. Krehkosti bytia. Biela farba je vo východných krajinách farbou smútenia; tu sa stáva aj farbou stretnutia a určitej katarzie.
Meditácie, ktoré tvoria celistvý príbeh. Neuveriteľné.

Sama mám v rodine členov, ktorých som už nespoznala osobne, no vďaka rozprávaniam, fotografiám, ich predmetom a s tým súvisiacimi prenášanými pocitmi sa mi zdá, že sú stále živí, dokonca sa s nimi občas porozprávam a posielam správu o nich ďalším. Ako sa traduje v niektorých národoch: rozprávať o svojich predkoch, aby úplne nezmizli a nestratili sa v prázdnote. Možno preto sa mi táto kniha prihovára najviac – ide o autorkin osobný rozhovor so sestrou.

„Když jsem se na svět dívala tvými očima, viděla jsem jinak. Když jsem chodila ve tvém těle, kráčela jsem jinak. Chtěla jsem ti ukázat jen čisté věci. Víc než krutost, smutek, beznaděj, špínu a bolest jsem ti chtěla přinést čistotu…“
„Neumírej. Neumírej, prosím tě. Vyrývam je (slová matky dieťaťu) do bílé stránky. Jsem přesvědčena, že je to ten nejlepší pozdrav na rozloučenou. Neumírej. Zůstaň naživu.“

Univerzálna túžba, aby milovaní či „uctievaní“, ktorí odišli, s nami ostali aspoň v nejakej podobe. V spomienkach, v iných ľuďoch, v (aj bielych) veciach.

Rovnako rozjímajúco mimochodom pôsobia aj fotografie Douglasa Seoka.
Ale pozor, kniha nie je taká melancholická, ako ju opisujem citáciami. 🙂 Je v nej veľká poézia a aj mne dodáva určitú útechu a nádej. „Samota, ticho a odvaha. To jsou věci, kterými mě tato kniha naplnila jako životodárným dechem. Protože jsem tolik chtěla svůj život propůjčit jí – sestře – dítěti, musela jsem neustále myslet především na žití.“ (z doslovu autorky)

Han Kang: Bílá kniha, Světová knihovna, Odeon 2019

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť