V prvej polovici 17. storočia sa Európa zmietala v ničivom vojenskom konflikte, kde proti sebe stáli armády bojovníkov formálne rozdelených na katolíkov a protestantov. V skutočnosti išlo v Tridsaťročnej vojne (ako sa na základe dĺžky trvania v rokoch 1618-1648 zapísala do dejín) o prerozdelenie moci. Švédsko sa do bojov intenzívne zapojilo a kráľ Gustav Adolf II. dal v rámci toho príkaz aj na stavbu lode, ktorá mala byť po vojenskej ale aj staviteľskej stránky slávou škandinávskeho kráľovstva. Meno Vasa dostala podľa vládnucej dynastie. Jej príbeh je však príkladom prehnanej pýchy a zbytočného megalomanstva.
Švédsko potrebovalo flotilu, ktorá by spĺňala štyri podmienky
- Dokázala by ochrániť krajinu pred cudzími útokmi.
- Dokázala by prepraviť vojakov a armádny náklad do bojísk na opačnej strane Baltského mora.
- Dokázala by blokovať obchodnú tepnu do Poľska a zarábať na cle.
- Dokázala by prenasledovať a ničiť nepriateľské vojnové lode blízko ich prístavov.
Stavbou novej lode bol poverený Holanďan Henrik Hybertsson v roku 1625 a celkovo sa do nej zapojilo asi 400 osôb. Po častých úpravách, predovšetkým na základe prehnaných požiadaviek kráľa, vzniklo plavidlo s nasledovnými parametrami:
Hmotnosť: | 1210 ton |
Dĺžka | paluba: 69 m |
na hladine 47.5 m | |
Šírka: | 11.7 m |
Výška: | 52.5 m |
Ponor: | 4.8 m |
Plocha plachiet: | 1275 m2 |
Výzbroj: | 64 diel |
Posádku tvorilo 145 námorníkov a 300 vojakov.
Nielen rozmermi a výzbrojou mala Vasa budiť rešpekt. Nešetrilo sa ani na jej výzdobe, ktorá stála ďalšie milióny.
Celkovo bola loď ozdobená až 500 pomaľovanými soškami z dubového, lipového a borovicového dreva.
Na základe stôp z práškových farieb na vylovených artefaktoch dokázali reštaurátori vytvoriť repliky ich pôvodného zafarbenia.
Po takmer troch rokoch rokoch stavby vyplávala Vasa ráno 10. augusta 1628 na more z prístavu pod hradom Tre Kronor. Posádka lode otvorila strieľne, vytiahla von všetky delá a vystrelila slávnostnú salvu. Obrovská loď sa pomaly vydala na plavbu. Stačili však dva nárazy vetra a plavidlo sa naklonilo na bok. Otvorenými strieľňami začala naberať vodu a v priebehu 15 minút sa potopila. Skončila na dne mora v hĺbke 35 metrov len 1,5 kilometra od prístavu. Zahynulo pri tom približne 30 členov posádky.
Prečo sa Vasa potopila miesto toho, aby naháňala hrôzu nepriateľom? V 17. storočí ľudia nepoznali teoretické výpočty, ktoré by zabezpečili stabilitu lode. Stavitelia postupovali len podľa svojich predchádzajúcich skúseností. Zavádzanie technických noviniek – v prípade švédskej pýchy to boli ťažké delá na dvoch palubách – bolo v podstate založené na metóde „pokus – omyl“. Vasa bola nad čiarou ponoru príliš ťažká a ani 120 ton kameňov na jej dne nedokázalo pomôcť tomu, aby sa znovu narovnala a získala rovnováhu potom, čo sa do nej oprel silný bočný vietor.
Andersa Franzéna už od detstva fascinovali stroskotané lode v oblasti Štokholmu. Roky študoval dokumenty zo 17. storočia, aby sa mu podarilo identifikovať miesto posledného odpočinku Vasy. Dva roky ťahal po morskom dne hák pripevnený na motorový čln. Keď 25. augusta 1956 spolu s potápačom Perom Edvinom Fältingom podnikali jedno z nekonečných prečesávaní, zachytil sa hák o veľký predmet z dubového dreva, bolo jasné, že objavili dávny vrak.
Záchranné práce sa začali na jeseň roku 1957, kedy potápači vykopali pod loďou tunely, aby cez ne mohli podvliecť laná. Pomalé vyťahovanie skončilo 24. apríla 1961, keď sa Vasa po 333 rokoch vynorila na hladinu.
V rámci záchranných prác bolo vylovených zo dna viac ako 14 000 kusov dreva. Všetky boli starostlivo zakonzervované a umiestnené na pôvodné miesto. Najmä v prípade výzdoby, akou bol napríklad štátny znak na zadnej časti lodi, pripomínala práca obrie puzzle.
Jeden z dôvodov prečo sa nik nepokúsil o skoršie nájdenie a vylovenie Vasy, spočíval aj v tom, že sa v tých časoch nepovažovalo za pravdepodobné, aby na dne ešte niečo ostalo. Väčšinou zvykol potopené lode napadnúť námorný červ Teredo Navalis, ktorý podobne ako červotoč dokázal vraky úplne zlikvidovať. Lenže vody Baltiku sú polosladké, a tým pádom pre neho nevyhovujúce. V ľadovej vode a pod nánosmi dna ostala Vasa relatívne neporušená.
Prvá plavba lode mala zrejme smerovať do Poľska, ktorému vládol kráľ Žigmund III. Vasa, bývalý švédsky panovník vládnuci v rokoch 1592-1599. Pre svoje katolícke vyznanie mu bol v protestantskej krajine odobraný trón.
Vo vraku sa našli aj peniaze určené na výplaty. Ročný plat kapitána bol 495 toliarov, námorníka 57. Toliar sa delil na 4 marky alebo 32 öre. Pre porovnanie uniforma stála 20 öre, topánky 6 öre a pančuchy 1 öre. Príjem posádok pozostával z hotovosti, ale výnimkou nebolo ani oblečenie.
Každá nájdená drobnosť, napríklad aj pomôcky na šitie, predstavujú nesmierne vzácny zdroj poznatkov o dobe, v ktorej bola loď postavená.Medzi vylovenými predmetmi sa nachádzala aj stolová hra, ktorú si jeden z dôstojníkov zobral na loď, aby si ňou krátili plavbu na mori.
Rovnako ako bola honosná loď, tak sa nešetrilo ani na jedálnom servise pre admirála a jeho dôstojníkov. Morská voda zachovala časť z nich.
Vasa je dnes vystavená vo vlastnom múzeu v zálive pri Štokholme, ktoré otvoril 15. júna 1990 súčasný švédsky panovník Karel XVI. Gustav. Okrem stále prebiehajúceho výskumu lode a jej osadenstva je najväčšou výzvou do budúcnosti, aby sa vrak nerozpadol. Drevo od svojho vylovenia stratilo už polovicu tuhosti a ak sa nepodarí objaviť dokonalejší spôsob konzervácie, môže sa stať, že už o pár rokov nebude čo vystavovať. Takže neváhajte a navštívte Vasa Museet, čo najskôr ako to bude opäť možné.
Predchádzajúce miesta, kam sa chcem vrátiť
Dalarna a švédske koníky
Spomínam na Paríž, tie spomienky sú staré
Breitachklamm
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.