Elizabeth Strout Znova Olive

Elizabeth Strout Znova Olive

V roku 2008 uzrela svetlo literárneho sveta svojrázna Olive Kitteridgeová a Elizabeth Strout za zbierku poviedok nesúcu meno hlavnej hrdinky získala Pulitzerovu cenu. Vydavateľstvo Inaque publikovalo aj pokračovanie príbehov pod názvom Znova Olive v preklade Kamily Laudovej. Komu postava dôchodkyne prirástla k srdcu, si novinku určite nenechá ujsť.

Kto je vlastne Olive? Nuž, milovať celým srdcom ju zrejme nebudete, no v príbehoch nastávajú aj chvíle, kedy by ste sa jej chceli hodiť do náručia a poľutovať ju či naopak, prijať jej dobre mienenú radu. Je to bývalá učiteľka matematiky, často neúnosne príšerná, prísna, zlostná, inokedy zas vnímavá a citlivá. A niekedy… niekedy veľmi nešťastná zo svojho vzťahu so synom. Je presvedčená, že ho milovala dostatočne, že mu odovzdala, čo dobrá mama odovzdať má, no niečo sa pokazilo. V prvej knihe ste si určite všetko prečítali a porozumeli problémom, ktoré ich obklopovali. A, žiaľ, v nových príbehoch naďalej obklopujú. Lenže veci sa môžu aj zmeniť. Olive ešte viac zostarla a pozerá na svet inou optikou.

Opäť sa jedná o zbierku poviedok, ktoré sú navzájom poprepájané práve cez hlavnú hrdinku. V niektorých hrá prím, v iných sa iba mihne a je fuč. A ja by som o nej chcela čítať ešte viac. Hoci je naozaj častokrát neznesiteľná, dokázala som ju pochopiť. Nie je veľa kníh, ktoré sa zaoberajú starnutím, úpadkom tela, ľuďmi odkázanými na pomoc sestier v domovoch dôchodcov, alebo píšu o inkontinencii akoby to bola nádcha (hoci Olive sa tie plienky zdajú nechutné) či opisujú lásku starčekov a stareniek. Strout to robí vynikajúco. So starnutím sú spojené hrôzy, nepokoj a frustrácie. Starí ľudia majú svoje maniere, tajomstvá, smútky i radosti. Mladí si zvyknú myslieť, že dedko a babka už môžu len sedieť pred telkou alebo lúštiť krížovky, no Olive a jej priatelia vám dokážu, že ešte do starého železa nepatria. Už nemajú extra očakávania a ich úplne najväčším snom je zomrieť v spánku.

Z prvej knihy vieme, že Olive zomrel manžel Henry a nadviazala vzťah s Jackom Kennisonom (áno, ten, čo ho neznášala). On nevychádza s dcérou, ona so synom. No nie len to majú spoločné. Láska kvitne v každom veku. To je známa vec. Je dojímavé čítať o tom a ešte krajšie vnímať v blízkom okolí. Olive je menej popudlivá a direktívna ako kedysi, zdá sa mi, že znežnela. No stále je to žena, ktorá si servítku pred ústa nedáva a vie byť príjemne úprimná, ironická aj vtipná. „Bože, dúfam, že keď sa dostanem do tohto stavu, niekto ma proste zastrelí,“ prehodila medzi rečou na margo obyvateľov seniorského domu. Jej nálady lietajú hore dolu ako na hojdačke. Človek ju aj napriek všetkému musí mať rád. Ktovie, akí budeme my, až zostarneme. Uvedomuje si, že po rokoch manželstva s Henrym, jej srdce zatvrdlo a jeho chradlo, a keď za ňou niekedy prišiel a zozadu ju objal, mala čo robiť, aby sa nestriasla. Prestaň! Chcela kričať. (Ale prečo? Nerobil nič zlé, len od nej žiadal lásku.) Je smutná (aj naštvaná), že už mu nemôže povedať, ako ho mala rada. Od začiatku som jej držala palce, aby po boku nového človeka našla šťastie. Na staré kolená toho času veľa nezostáva. Nik nevie dňa ani hodiny. Nie, na smrť ešte nemyslime…

V trinástich poviedkach sa vystrieda celá plejáda postáv z mestečka Crosby na pobreží Maine. Mnohých už poznáme, s inými sa zoznámime. Príbehy sú rovnako prekvapivé, dojímavé a inšpiratívne ako v prvej knihe. Ja si nemôžem pomôcť, Olive mi strašne prirástla k srdcu. Keďže sa nemožno vyjadriť k jej literárnemu osudu, napíšem len toľko, že nijaká smola, žiaden smútok a už vôbec nie nový domov ju nepripravili o krásny cynizmus. A ja som za to autorke vďačná. Keď ju niečo štve, zarazí, či udiví, iba si lakonicky pomyslí: O chvíľu zomriem, môže mi to byť jedno. No nie je úžasná!? Od života už nič neočakáva. Je spokojná s tým, čo je. Vo svojom veku má právo na každú jednu emóciu. Na záver si autorka pripravila pre čitateľov malé prekvapenie. Neprezradím. Čítajte, neobanujete. Olivia Kitteridgeová je jednoducho skvelá stará dáma a Elizabeth Strout píše naozaj dobre.

Elizabeth Strout, Znova Olive, Inaque, 2021, 288 strán, preklad Kamila Laudová

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť