Nazanine Hozar Aria

Nazanine Hozar Aria

Nazanine Hozar sa narodila v iránskom Teheráne, lenže už v útlom veku sa s rodičmi z krajiny vysťahovala a teraz žije v Britskej Kolumbii v Kanade. Aria je jej debutovým románom a vyslúžila si ním chválu od Margaret Atwood či Johna Irvinga. Slovenským čitateľom ju prináša vydavateľstvo Lindeni v preklade Milana Kopeckého.

Na svoje si prídu čitatelia, ktorí chcú bližšie spoznať krátky úsek v dejinách Iránu, ale aj tí, čo majú radi silné príbehy zaľudnené množstvom postáv a pomaly plynúcim dejom. Irán, jeho náboženstvo, dejiny, revolúcie, mentalita, to všetko je našincovi vzdialené. Veľmi som sa tešila, že si prečítam knihu, ktorá mi všetko viac priblíži. Anotácia sľubuje vlnu povstania, ktoré navždy zmení osud krajiny a obyvateľov, no, žiaľ, stalo sa tak na posledných stranách. Čitateľ, ktorý nemá v malíčku pozadie 50. – 70. rokov v Iráne, bude na začiatku zrejme zmätený a donútený hľadať podrobnejšie informácie na internete. Hozar neveľmi podrobne vykreslila náboženské a triedne vzťahy v tejto rozmanitej krajine. Mám na mysli najmä spolunažívanie rôznych náboženstiev, rešpekt či vzájomnú nevraživosť. Postupne sa človek dostane do obrazu, ale až po mnohých a mnohých stranách. Samozrejme, nájdu sa čitatelia, ktorí sa nechajú unášať príbehom a neriešia detaily, no pri tejto knihe som ja osobne to nutkanie mala naozaj silné. Mrzí ma, že autorka Iráncov vykreslila prevažne v negatívnych farbách. Deti sú bité, viac než chleba sýte, o ženách ani nehovorím. Bohatých postavila do pozitívnejšieho svetla. Aj napriek popísaným výhradám som rada, že som si román prečítala, pretože vo mne rozohral celú škálu emócií. Aria má tri matky, jedna ju opustila, druhá ju bila a tretia ju mala rada, no nedokázala jej to povedať. Táto skutočnosť predstavuje najsilnejší motív v knihe.

Mladá žena porodí dieťa a v zúfalstve a strachu pred manželom ho krátko po pôrode nechá pod morušou v jednej zastrčenej uličke. Namodralého bábätka sa ujíma vojenský vodič Behrúz. Stal sa mojou najobľúbenejšou postavou. Skvelý, láskavý, múdry a dobrý človek. Na rozdiel od svojej manželky Zahry, ktorá považuje dieťa za diabla, pretože má modré oči. Nie raz som si povedala, či by sa dieťatku nestalo lepšie, ak by ho milosrdný mráz ochránil pred päsťami nevlastnej matky. Behrúz dal dievčatku meno Aria, na pamiatku všetkých bolestí sveta a všetkých jeho lások. V Iráne je meno považované za chlapčenské a možno to jej dodalo v budúcnosti guráž a schopnosť pretĺkať sa životom. Zahra Ariu bije, týra, hocikedy ju vystrčí na balkón a necháva ju tam aj celý deň i noc. To všetko iba v neprítomnosti Behrúza. On je dievčatku láskavým otcom i matkou, rozpráva pradávne príbehy o mýtickom kráľovi Rostamovi, hore Damavand alebo bájnom vtákovi Símorgovi. Pri častých pobytoch na balkóne Aria spoznáva susedovic chlapca Kamrána, s ktorým nadviaže hlboké dlhoročné priateľstvo.

Po niekoľkých rokoch sa dievčaťa ujíma Ferešteh, žena z bohatej severnej štvrte, ktorá má toho za sebou viac než dosť. Arii sa konečne dostáva vzdelania a lepšieho zaobchádzania, no takej tej ozajstnej materinskej lásky stále nie, pretože Ferešteh nie je žena slov. Nachádza si nových priateľov a zapadá do života bohatších. Aj napriek tomu sa neustále vracia do ošarpaných a páchnucich mestských častí svojho detstva, do rodiny chudobnej Mehrí, s ktorou ju viaže tajomstvom zahalené puto. S najlepšími priateľmi, Hamletom – synom bohatého obchodníka a Mitrou, ktorej otca každú chvíľu zatýkajú za ľavicové zmýšľanie, má zvláštny vzťah oscilujúci medzi vrúcnosťou a chladom. S dospievaním prichádza zmätok a známe problémy s ním spojené.

Autorka nás vezme do bazárov, mešít, chudobných aj bohatých štvrtí, ukáže nám ópiovú závislosť, mučenie vo väzeniach aj radikalizáciu spoločnosti. Dozvedáme sa o ekonomických rozdieloch a nespokojnosti obyvateľov. Medzi ľuďmi sa začínajú pašovať kazety s nahrávkami prejavov exulanta ajatolláha Chomejního ukrytými medzi skladbami ABBY. Chomejní sa stáva hrdinom, ku ktorému vzhliadajú tisíce Iráncov. Najradšej by vládnuceho šacha videli vo väzení. Záver je veľmi brutálny, no konečne sa dočkáme napätia a dynamiky. Revolúcia uvrhla iránsky ľud do situácie, ktorú si určite väčšina neželala. Poslednú časť som si užila najviac.

Nazanine Hozar prostredníctvom hlavnej hrdinky vykresľuje národný príbeh štvrťstoročia, ktoré viedlo k islamskej revolúcii. Zamerala sa skôr na dospievanie a pohľad na krajinu prostredníctvom dieťaťa, aktivít vedúcich k revolúcii sa dotýka skôr okrajovo, naozaj si čitateľ musí pohľadať informácie, ak sa chce do témy ponoriť hlbšie, čo je škoda. Ja som pátrala dosť. Za prvé ma téma zaujala a za druhé som ich potrebovala k objasneniu niektorých skutočností. Narazila som na jeden článok, ktorý poukazuje na množstvo historických a geografických chýb, ktorých sa autorka dopustila pri písaní knihy. Sú to však skutočnosti, ktoré bežný čitateľ nepostrehne. No v knihe, ktorú Atwood prirovnala k Doktorovi Živagovi, by sa to nemalo stať. Každopádne je román so svojím historickým a spoločenským pozadím nevšedný. Rovnako tak je nevšedná Aria. Zrejme kvôli utrpeniu a nedostatku materinskej lásky je ako kameň. Veľa vecí si protagonisti nedokázali navzájom povedať, chýbala im srdečnosť a otvorené srdcia. Čo ma mrzí, no rozumiem. Iný kraj – iný mrav a iná mentalita. Keď si predstavím, čo sa dialo v závere románu, je mi ich všetkých úprimne ľúto. Príťažlivá a zaujímavá téma otvárajúca dvere do exotickej krajiny, ktorú väčšina z nás pozná iba sprostredkovane.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť