Torgny Lindgren Čmelí med

Torgny Lindgren Čmelí med

Nenávidieť si vlastného brata, veď je to ako bratovražda!

Nenávisť je veľmi silná emócia. Niekedy môže mať takú silu, že dokáže udržať pri živote aj človeka, ktorý má roky smrť na jazyku. V príbehu švédskeho spisovateľa Torgnyho Lindgrena, ovenčeného množstvom literárnych cien, sa o tom presvedčíme. Iba že by to nebola nenávisť, ale láska. Bratská láska, ktorá sa zmenila na niečo iné, no v najhlbšej podstate je stále prítomná. O nikom sa nedá povedať, že je iba dobrý, alebo iba zlý. V každom človeku sa mieša jedno s druhým. Nič nie je čisté, bez prímesí, všetko je kalné a poškvrnené, a keby jestvovala čistá dobrota, nik by ju nezbadal, bola by priezračná ako vzduch! V útlej knihe Čmelí med je zobrazený boj dvoch umierajúcich bratov, ktorí sa nenávidia a milujú navzájom. Obaja čakajú, kým ten druhý umrie skôr. Držia sa zubami – nechtami života a živia v sebe nenávisť, pretože kým majú koho nenávidieť, dokážu žiť. Publikovalo ju vydavateľstvo Hajko & Hajková v roku 1997 v preklade Milana Žitného.

Kraj stvorený pre ľudí milujúcich sneh, ľad, inovať, kosodrevinu, ktorí obdivujú močariská, skalné sute a studené pramene – to je oblasť, kde sa odohráva silný príbeh trojice protagonistov. Štyridsaťpäťročná žena, autorka knižiek o láske, smrti a svätcoch sa po prednáške v dedinke na severe Švédska nechá pozvať starším mužom na prenocovanie v jeho chalupe. Jeden deň a ráno pôjde domov na juh. Snehová búrka zmení všetky plány. Momentálne sa chystá písať o svätom Krištofovi, ktorého cieľom existencie, oným bytostným určením, ktoré si sám vybral a ktorým ho obdarila príroda, nepodplatiteľná a prísna príroda, tým cieľom bolo slúžiť, slúžiť ako čosi ušľachtilé a veľkolepé, nie devótne. Vsuvky o svätcovi korešpondujú so zvyšným textom a sú excelentným doplnením celkovej atmosféry a konania ženy, ktorá sa na istý čas stala opatrovateľkou dvoch nenávidiacich (a milujúcich) sa bratov. Hadar, ktorý ju pozval, má telo prežraté rakovinou, žije v domčeku plnom zásob jedla. Cez okno podchvíľou sleduje, či sa dymí z komína v bratovom dome. Olof je ťažko obézny a chorý na srdce. Celé dni sa napcháva sladkosťami, akoby si nadmerným množstvom cukru kompenzoval, čo mu v živote chýba: …tá sladkosť je akýsi protijed proti trpkosti a horkosti nášho strastiplného života, pretože nám pomáha čeliť vlnobitiu úzkosti a beznádeje, pomáha nám vytvárať vyrovnanosť. Delia sa o mačku a tvária sa, že ten druhý o tom nevie. V jednom príbytku je to Mina, v druhom kocúr Leo. Pri živote drží bratov obrovská nenávisť, ktorá aj napriek bratskej láske začala kvitnúť ako ruža. Z príbehu je zrejmé, že sa všetko začalo už v detstve, no nevraživosť rozprestrela krídla až s príchodom ženy.

Kniha plná symboliky sa číta v podstate ľahko, no ak chce čitateľ preniknúť do najhlbších vrstiev, musí pozorne vnímať každú vetu, všetky nuansy a čítať aj medzi riadkami. Symbolov je v texte požehnane. Dodávajú textu magicko-realistický nádych. Bábika ako pripomienka detstva, čmelí med, ktorý produkujú v podzemných medoviskách čmeliaky, predbiehanie sa v dĺžke života či boj medzi slaným a sladkým. Hadar odmieta lieky, lebo by to pre brata predstavovalo víťazstvo, jeho telo zapácha tak, až spisovateľku – opatrovateľku i nás napína na vracanie, hnisajúce vredy na tele Olafa sú hnisajúcimi ranami smútku za milovanými. Zármutok požiera jeho a on ho naspäť požiera tak, že lyžičkou hnisajúce vredy vyjedá. Nechutné, no silné. Protagonisti sú uväznení v celoživotnej nenávisti. Kedysi začali stavať val a priekopu. Veď keď kopeš priekopu, aby sa k tebe ten druhý nedostal, automaticky vzniká z nakopanej zeminy val. Smutné je, že k tomu využili tretiu osobu, ktorá bola posledným pomyselným spojivom a následne tragickým klincom do rakvy ich bratského vzťahu. Bratstvo, to je priam prírodný zjav, podobne ako zemská tiaž, zatmenie slnka či zemská kôra, ktorá drží pokope našu planétu, puto medzi bratmi býva silnejšie než nenávisť či láska. Bratia ako je on s Olofom, ostanú navždy spojení akousi pupočnou šnúrou.

Bratia sú nespoľahliví rozprávači. Obaja majú svoju pravdu a spisovateľka behá z jedného domu do druhého, načúva príbehom a skladá mozaiku celkového obrazu. Stáva sa poslom medzi nepriateľskými tábormi. O Krištofovi niektoré pramene tvrdia, iné len naznačujú, že sa ujímal najťažšie chorých, aby mali pri kom zomrieť, ba vraj ochotne vylieval vedrá s výkalmi najbiednejších chudákov a doživotne odsúdených do rieky Moravy. V úryvku vidíme paralelu so situáciou, v ktorej sa nechtiac ocitla, ale chopila sa starostlivosti s veľkou vervou. Čitateľ v niektorých situáciách skladá pomyselný klobúk a pýta sa: Dokázal/a by som to rovnako?

Zomieranie je v knihe svojský spôsob života a bolesť najkrajnejším spôsobom ako si spytovať svedomie za hriechy. Nesie so sebou stopy a zvyšky bolestí z minulosti. Obrazy z minulosti a návraty do spomienok sú intenzívne a smutné. Rozprávanie oboch bratov sa dopĺňa a s nedočkavosťou čakáme, či sa naše predpoklady o konci naplnia. Torgny Lindgren predostiera obraz samoty a straty morálneho cítenia v najčistejšej podobe. Chorobná závislosť na svojom protivníkovi umelo predlžuje agóniu bytia. Odpustenie a zmierenie je jedinou cestou k vykúpeniu. Je to však možné? Niekedy ani triezve argumenty nedokážu zmeniť životnú situáciu a zakorenené predsudky. Dojímavý príbeh v sebe ukrýva malichernosť a sebectvo, ktoré dokážu zničiť seba i blízkych. Čmelí med má v sebe silu a naliehavosť, je to kniha, ku ktorej sa človek bude rád opakovane vracať.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť