Narine Abgarjanová Tři jablka spadlá z nebe

Narine Abgarjanová Tři jablka spadlá z nebe

Podľa maranskej povesti si noc kotúľa v rukách tri jabĺčka – jedno pre toho, kto videl, druhé pre toho, kto rozprával, a tretie pre toho, kto počúval a veril v dobro. Podľa jabĺčok sú nazvané tri kapitoly, v ktorých sledujeme dojímavé i komické životné osudy posledných obyvateľov starobylého Maranu. Arménska autorka Narine Abgarjanová priznáva, že inšpiráciou k napísaniu knihy jej bol Marquezov román Sto rokov samoty. Tak ako Macondo, aj fiktívna dedinka Maran ležiaca vysoko v arménskych horách, je odlúčená od vonkajšieho sveta a konkrétneho časopriestoru. Odzrkadľujú sa v nej tragické dejiny dvadsiateho storočia, či už je to strašný hladomor, boľševická revolúcia, svetové vojny alebo vojna o Náhorný Karabach. Jednotlivé udalosti však nezapadajú do historickej časovej osi a čitateľ si užíva príbeh ako nadčasové podobenstvo a obraz tragických arménskych dejín. V románe vlastne zmienka o Arménsku vôbec nie je, no odkazuje naň autorkin pôvod, arménske slová a motívy z arménskej histórie a rozprávok. Krehký a podivuhodný príbeh, vychádzajúci zo starých tradícií a povier, je popretkávaný lyrickými pasážami, láskou k prírode, ľuďom i zvieratám. Ukazuje silu spolupatričnosti a nezlomného ducha. Zázrak, ktorý sa udeje na záver je nečakaný, no uveriteľný. Život, hoc ťažký, vie niekedy poriadne prekvapiť. Prekladateľka Kateřina Šimová v doslove píše: „Tři jablka spadlá z nebe jsou přes všechnu svou tragiku nejen výrazem úcty k předkům, zemi, na níž žijí, a odvěkému způsobu života, v němž má vše svou chvíli a svůj čas. Jsou především univerzální výpovědí o tom, že láska vždy vítězí nad smrtí. A že zázraky se dějí. A že na ně nikdy není pozdě.“

Román o rodine a sile spoločenstva získal prestížnu ruskú literárnu cenu Jasná Poljana, dosiahol medzinárodný úspech a bol preložený do 14 jazykov. V Čechách ho publikovalo vydavateľstvo Prostor vo vynikajúcom preklade Kateřiny Šimovej.

Kedysi v dedine pulzoval čulý život, ozýval sa džavot detí, krik trhovníkov a hlasy stoviek dedinčanov. Kto nezomrel počas hladomoru, toho si vzala vojna. V kamennom náručí domčekov ostalo pár desiatok starnúcich obyvateľov. Nedokázali opustiť hroby blízkych. Jednou z nich je Anatolija Sevojancová trpiaca nejasnou chorobou a chystajúca sa na smrť. Aby s ňou a hospodárstvom susedia nemali po smrti veľa práce, nachystala si oblečenie do truhly a opatrila hydinu. Lenže smrť nie a nie prísť, pretože osud si pre ňu pripravil niečo úplne iné. Na stránkach knihy sa odkrýva minulosť rodiny a informácie o prekliatí, čo ju postihlo pred niekoľkými generáciami. Anatolija nikdy nedostala dar počať dieťa a tak sa s láskou starala o všetky detváky z dediny v obecnej knižnici, až kým tragické udalosti nenarušili idylku. V prvej časti je naznačených a nedopovedaných mnoho informácií, no pred čitateľom sa postupne odkrývajú a osvetľujú v ďalších kapitolách. Spoznáme Vana Melikanca a jeho ženu Valinku, ktorým sa po dvore prechádza záhadný snehobiely páv, sympatického kováča Vasilija so srdcom na dlani, liečiteľku Jasaman a taktiež Akopa – chlapca so schopnosťou vidieť anjelov, ktorého prorocké vízie dokážu ochrániť Maran pre skazou. Všetky postavy v príbehu, ktorý pokojne označím za rozprávkový (jeho atmosféra je naozaj čarovná), prirastú čitateľovi k srdcu. Rozprávanie plynie pomaly, v harmonickom duchu a udržiava čitateľa v príjemnom napätí. Hoci sa zdá, že bolesť strieda bolesť a pohromy sa valia jedna za druhou, neobávajte sa. Neha, vrelosť, priateľstvá a všedné okamihy dní vykúzlia nejeden úsmev. Keď sa na onen svet poberie manžel jednej z postáv, žena mu nedá do truhly nové topánky, ktoré si kúpil deň predtým. Veď je to škoda. Lenže on sa potom vo sne vracia s výčitkou a vdove neostáva iné, len mu ich poslať do záhrobia po zosnulej susede. Farárovi skoro zabehlo, keď zbadal, čo má starenka obuté k parádnym pohrebným šatám. A takýchto láskavo-vtipných okamihov je v knihe viac.

Magické prvky, ktorými je kniha prešpikovaná pôsobia úplne prirodzene, nič nasilu, nič navyše. Sny, veštby a proroctvá sú v Marane bežnou a neoddeliteľnou súčasťou života obyvateľov. Do toho krásna lyrika, brilantné opisy prírody, kvetov, stromov, chrobákov, vône tradičných jedál aj s podrobnou prípravou, oddanosť a nezištná pomoc dedinčanov – to všetko je pomyselným pohladením a opakom dnešného konzumného a egoistického spôsobu života. Narine Abgarjanová s obrovskou nehou vykreslila jednotlivé charaktery, atmosféru a emócie. Tři jablka spadlá z nebe sú dokonalým čitateľským zážitkom. Ja som očarená tak veľmi, že knihu po pár dňoch opätovne čítam.

Narine Abgarjanová sa narodila v arménskom meste Berd a ako 22 ročná sa presťahovala do Moskvy. Vo svojich prózach sa vracia do Arménska, k detstvu a mladosti. Počas dospievania ju poznačil traumatizujúci rozpad Sovietského zväzu a hlboká ekonomická kríza. Nebola elektrina ani chlieb, zem postihlo jedno z najväčších zemetrasení 20. storočia a neľútostné boje v Náhornom Karabachu. Kvoli dramatickým udalostiam stratila na mnoho rokov pamäť. V dospelosti si nespomínala skoro na desaťročie svojho života, preto v tvorbe siahala do spomienok a pamätí predkov. Abgarjanová je exemplárnym príkladom toho, že písanie môže mať terapeutický význam, nakoľko sa jej po zapísaní najhlbších zážitkov spomienky na 90. roky vrátili.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť