Ivana Gibová barbora, boch & katarzia

Ivana Gibová barbora, boch & katarzia

Ivana Gibová vstúpila do literatúry provokačnou zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá zvíťazila v ankete Debut roka a pokračovala novelou o hraničnej poruche a pokusoch o jej nápravu s názvom Bordeline (2014). Za romanticko-eklekticko-pankáčsku knihu barbora, boch & katarzia (2016) získala René Anasoft litera gymnazistov a bola nominovaná aj na cenu Anasoft litera v roku 2017. Tento rok sa v desiatke ocitla zbierka poviedok Eklektik Bastard (2020).

Barbora má rada alkohol, väčšinou pije sama a občas s Vavrom, Viktorom a Martinom, je introvertka, striedajú sa u nej deziluzívne obdobia s normálnymi. Občas sa vrhne na detox, ale iba na chvíľu. Celý život má problémy so svojou latentnou beštialitou. Hľadá bocha, hoci je z rodiny čistých pohanov a neznabochov. Sylvia má rada alkohol, väčšinou pije sama a občas s Vavrom, Viktorom a Martinom, ale v zásade jej to je jedno, je extrovertka, miluje, keď jej je všade plno, celý život má problémy so svojou beštialitou a bielou pečeňou. Chlapi a sex – to je jej! Tiež hľadá bocha, a neváha s ním hovoriť štýlom: „No kde v riti si?!“ Barbora a Sylvia nie sú dvojičky. Barbora je Sylvia. Alebo naopak? Čitateľ veľmi rýchlo príde na to, že sa jedná o jednu a tú istú osobu. Barbora o sebe hovorí, že sa narodila do stoky zbastardenej rodiny psychicky chorej matke...verila som po celý život v pravdu a lásku, v niečo vyššie, v niečo, čo nemôže dopustiť, aby sa svet skurvil ešte viac. V detstve zažila traumy, ktoré by určite nechcel zažiť nik z nás. Azda preto sa zrodila Sylvia. Ako brnenie proti zraniteľnosti. Lenže to nefunguje. Sylviine sexuálne excesy Barboru valcujú a ona si uvedomí, že je nevyhnutné izolovať sa. Aby podčiarkla dôležitosť myšlienky, zopakuje ju dvestosedemdesiatosemkrát. Dobre čítate. Gibová zvolila netradičný spôsob zobrazenia „šialenstva“ a úzkosti hlavnej protagonistky. Viet, ktoré opakuje viac než dvestokrát, je v texte päť. Niektorí recenzenti jej tieto viacnásobné opakovania vyčítali, no ja ich považujem za vysoko funkčné. Veď si skúste v hlave verklíkovať nejakú vetu. Dokedy vás to bude baviť? Len človek na úplnom dne je schopný vyslať svoju túžbu dvesto, tristo a viac ráz kamsi do ničoty. Rovnako tak za funkčné považujem vulgarizmy, ktoré sú použité presne tam, kde si to text vyžaduje. Bez nich by novele chýbala požadovaná expresivita a šťava.

V detstve bola Barbora niekoľkokrát znásilnená, stala sa svedkom vraždy a samovraždy a potom zažila ďalšie srandovné veci, lebo koho milujem, toho krížom navštevujem, haha. Hrdinka sa smeje, ale nasilu. Z detstva si nič nepamätá, zato Sylvia áno a s chuťou jej všetko pripomína. Odkrýva sa pred nami tragédiou poznačené detstvo, ktoré neskôr predurčilo Sylviu k promiskuitnému životu. Lenže opíjať sa, vysedávať po krčmách a sexovať s hocikým sa nedá donekonečna. Je jasné, že sa čosi musí stať… Detoxy nikoho nespasia, nevyhnutná je izolácia. Ľudia sa vydávajú na cestu osvietenia, hľadania pravdy či seba samého, tak prečo nie ona? Dá sa vyhrať zápas so sebou samým? Možno zaceliť mokvajúce rany? Niekedy boch veci tragicky pos..pomrví, a potom pomôž si človeče, aj on ti pomôže. Nádej je zadarmo.

Stretla som sa s názorom, že Gibovej texty sú pornografické. Musím sa zasmiať. Áno, zopár drsnejších viet a popísaných situácií okolo sexu v knihe nájdeme, no čakala som niečo horšie. Pornografiu môžeme nájsť jedine v tom význame, že autorka si servítku pred ústa nedáva, píše otvorene, a nielen o sexe. Psychické choroby sú v spoločnosti stále tabu (no myslím, že sa to už zlepšuje). Psychicky chorý človek sa maskuje ako môže a jeho hanbiaca sa rodina sa snaží problémy ututlať. O otvorenej komunikácii o sexualite ani nehovorím. Puritánov sa nájde ako maku. Príbeh pôsobí autenticky, plazí sa až pod kožu. Veď rozprávačom novely je spomínaný boch. Ten vie všetko. Vnímavému čitateľovi dovolí nazrieť Barbore i Sylvii do najhlbšieho vnútra.

Gibová píše o vážnych a ťažkých témach, no akosi sa jej darí text odľahčovať humorom. Môže sa stať, že vám niektoré vety vyvolajú úsmev na tvári a zopárkrát vybuchnete do smiechu. Jazyk je ľahký a čitateľsky príťažlivý. Funkčná štylistika, vhodná lexika, výborne načrtnutá psychika postáv a v neposlednom rade vlastné ilustrácie, ktoré dopĺňajú text, vo mne zanechali skvelý dojem a výnimočný čitateľský zážitok.

Ivana Gibová, Barbora, boch a katarzia, Marenčin PT, 2016. 224 strán

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť