Sajjid Kašua Tančící Arabové

Sajjid Kašua Tančící Arabové

Sajjid Kašua, palestinsko-izraelský spisovateľ, patrí k najvýraznejším súčasným hebrejsky píšucim prozaikom. Jeho knihy častokrát nesú autobiografickú stopu a popisuje v nich osobnú skúsenosť izraelského Araba, rozporuplnú identitu a boj medzi tradíciami a modernosťou vo vnútri palestínskej spoločnosti. Podáva dôležitú výpoveď o postavení človeka medzi kultúrnymi identitami. Už počas dospievania túžil byť radšej Židom než Arabom. Po románoch Iný človekSledování změn som si konečne prečítala aj jeho debut Tančící Arabové, ktorý publikovalo vydavateľstvo Pistorius & Olšanská v preklade Magdalény Křížovej.

Útla knižka vzbudila v Izraeli aj vo svete veľký ohlas. Demonštruje vtipný, absurdný a ironický obraz o pochovaných nádejach tretej generácie izraelských Arabov a dovoľuje čitateľom spoznať málo známu tvár zložitej reality dnešného Izraela. Autor sa narodil v mestečku Tira v oblasti v centrálnom Izraeli s hustým arabským osídlením. Izraelci vyhnali väčšinu pôvodných obyvateľov z domovov, keď vznikol Izraelský štát. V knihe cítime výrazné autobiografické črty. Dej sa točí okolo troch hlavných postáv. Prvou je rozprávač, autorovo alter ego, ktorého spoznávame ako malého ustráchaného chlapca, čo hocikedy neváha zaliezť babke pod perinu. V škole dosahuje výborné výsledky, čo mu umožňuje pokračovať v štúdiu v židovskej škole. Spolužiaci sa mu vysmievajú, doberajú si ho kvôli výslovnosti, oblečeniu či ružovým obliečkam. Po prvom týždni a negatívnom zážitku po ceste z internátu, kedy musel ako Arab vystúpiť a podrobiť sa kontrole, chce zo školy odísť. Napokon zostane až do maturity. Nadovšetko túži stať sa Židom. Oblieka sa ako oni, oholí si fúzy, počúva modernú hudbu, neustále má pri sebe knihu písanú v hebrejčine, aby sa čo najviac podobal židovským obyvateľom, ale židovská majorita oňho nestojí. Má jediné šťastie, že nevyzerá ako typický Arab. Islam považuje za skostnatelý a smiešny. Nádejá sa, že snáď bude jeho osud lepší než ostatných členov rodiny, keď je už oslobodenie palestínskeho národa stále v nedohľadne.

Druhou dôležitou postavou je babička, typická dedinčanka a veriaca moslimka, ktorá sníva o návrate rodinnej pôdy. V ´48 jej manžel padol vo vojne. Všetky túžby vkladala do jediného syna, hrdlačila, aby mohol študovať, no bol obvinený z útoku na univerzitný bufet a niekoľko rokov zavretý. Jej nepodarený syn a rozprávačov otec je treťou hlavnou postavou. Namiesto islamu uveril v socializmus a arabskú myšlienku zjednotenia, lenže ku konci života upadá do skepsy a pre Palestíncov nevidí žiadnu nádej. Ani syn mu veľkú radosť nerobí.

Cesta rozprávača od detstva cez útrapy dospievania až k dospelosti, kedy sa topí v depresiách a alkohole, má ďaleko k splneniu nádejí na šťastie. Jeho úsilie nasadiť si židovskú masku a splynúť s majoritou nie je ľahké naplniť. „Občas mě napadne, že konvertuju k ýidovství, a jindy zase uvažuju, jestli bych se neměl spíš opásat bombou a odpálit se na veřejném prostranství anebo najet autem do izraelských vojáků na křižovatce u Raanany.“

Prvá polovica románu je dynamická, vtipná a odsýpa v rýchlom tempe. Kdesi za ňou stráca ľahkosť a príbeh sa stáva ponurejším. Rozprávač nenávidí sám seba, svoju rodinu, pýta sa, kde spravil chybu. Nechá sa nahovoriť priateľom na cestu do Mekky, no nenachádza uspokojenie. Viac ako viera ho zaujíma, či sa dá niekde kúpiť pivo. Postupne stráca sympatie. Nie kvôli alkoholu, ale kvôli tomu, ako sa chová a rozmýšľa. Uviazol medzi dvoma svetmi, dvoma identitami. Akú samotu prežíva človek, ktorému nerozumie ani prostredie, z ktorého pochádza, ani noví priatelia?

Autor výborne vykreslil napätie dvoch etnických a náboženských skupín. Život na mieste s neustálym vojnovým konfliktom, výbuchmi, streľbou, výsmechom a nevraživosťou nie je med lízať. Taktiež nám dovoľuje nahliadnuť do zaužívaných tradícií, upozorňuje na frustráciu arabskej menšiny, no nikoho neobviňuje. Zachytáva významné momenty zo svojho života, o ktoré neskôr rozvíja v ďalších románoch. Jeho knihy sú nielen svedectvom o situácii arabskej menšiny v izraelskej spoločnosti ale tiež výborným ponorom do psychického rozpoloženia človeka hľadajúceho svoje miesto pod slnkom. Skvelé dielo, ktoré stojí za prečítanie.

 

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť