Eliška Tanzer

Eliška Tanzer Vyrástla som v gete

Mojou snahou bolo odhaliť pred svetom pravdu, tak ako ju vnímame my, Cigáni“, píše v predslove Eliška Tanzerová, ktorá sa narodila na Slovensku a od štrnástich rokov žije v Anglicku. Vo svojom debute vyrozprávala silný osobný príbeh plný bolesti, traumatizujúcich zážitkov, šokujúcich informácií ale aj odvahy, vytrvalosti a nezlomného ducha. Na vlastnej koži zažila chudobu, hlad, odstrkovanie, výsmech zo strany majority a extrémne násilie, no nezložila zbrane a postavila sa na vlastné nohy. Vyštudovala vo Veľkej Británii a všetko, čo ju v živote postretlo a ovplyvnilo, vložila do autobiografie Vyrástla som v gete. Môžeme si ju prečítať vďaka vydavateľstvu Lindeni a prekladu Františka Kôpku.

Kniha zobrazuje nepríjemnú a drsnú pravdu. Väčšina Slovákov pred rómskou otázkou a problémami tejto minority zatvára oči. Žijeme si učučkaní vo svojej bubline a v „lepšom“ prípade mlčíme. No sú medzi nami aj takí, ktorí si s rasizmom a nenávisťou neustále potriasajú rukou a majú plné ústa „špinavých cigánov“. Viem, že názory a zmýšľanie tejto skupiny ľudí kniha nijako neovplyvní, no predpokladám, že pre mnohých čitateľov bude poriadnou fackou. Nie, nemyslím si, že sa okamžite davy Slovákov rozbehnú zisťovať, ako to v osadách naozaj chodí, prípadne zachraňovať deti pred prostitúciou, ale som presvedčená, že v hlavách čitateľov sa usadí chrobák a azda dôjde aj k zmene pohľadu na naozaj nutné riešenie  rómskej otázky.

Eliška sa narodila na sídlisku s fiktívnym názvom Drovane (mohol by to byť Luník) rómskej matke a nemeckému otcovi, ktorý sa vôbec netajil svojimi neonacistickými presvedčeniami. Dobre počujete. Nácek si vybehol na Slovensko za kšeftami a keď mu ponúkli k narodeninám neplnoletú cigánečku, neváhal. Aby som mu celkom nekrivdila, musím napísať, že iba vďaka nemu mala Eliška pekné šaty a prvý raz v živote sa v šiestich rokoch kúpala, on ju zobral na zápis do prvej triedy, kde ho riaditeľ slovenskej školy vypoklonkoval s vetou, že Cigánov do školy neberú, vozil dcéru sem-tam do Nemecka k starým rodičom…no jednoducho, nedovolil, aby úplne zdivela. Keby som mala možnosť opýtať sa autorky zopár otázok, určite by prvou bola: Prečo si vás otec nezobral do Nemecka nastálo?

Eliškina mama Lenka Zlatkovová od detstva prostituovala. V trinástich porodila dcéru a plánovala, ako z nej taktiež urobí prostitútku. Veď zarábať sa musí! Ste už teraz šokovaní? Počkajte, keď si prečítate celý príbeh. Eliška spávala s nožom pod hlavou, prikrytá kobercom z kontajnera, nie raz utŕžila od matky strašnú bitku, umývala sa mokrou handrou, boli dni, kedy nebolo čo do úst vložiť. „Doriti, ešte aj potkany z našej ulice ma vychovávali viac než Lenka.“ Tlačila sa v izbe s niekoľkými príbuznými. Matky brávali svoje maličké dcéry nahé tancovať pred chlapmi, aby si zvykali. V deväťdesiatych rokoch v okolitých mestách Rómov nezamestnávali, iba s nevôľou ich videli v obchodoch či u lekárov. Po revolúcii sa stali ešte väčšou príťažou a prepadli sa na absolútne spoločenské dno. Eliška opisuje, ako si zarábali na jedlo, ale aj alkohol, krádežami. „Nepoznala som nič, len život podobný životu švábov. To bol môj celý svet.“ Keď mala štrnásť, mama jej oznámila, že ju posiela do Anglicka. Začína sa odvíjať ďalšia životná etapa, v ktorej taktiež nemala na ružiach ustlané. Myslím, že aj Briti zostali šokovaní, keď knihu čítali. Neustále som si kládla otázku, či je to vôbec možné. A ak áno, ako? Takéto detstvo a dospievanie sa ani zďaleka nepribližuje k tradičnému obrazu. Eliška musela vynaložiť veľkú silu a odhodlanie, aby sa mohla stať, kým chce, vyštudovať a dôstojne žiť.

Kniha vôbec nepôsobí pateticky. Autorka sa nesnaží hrať silou mocou na city. Skôr som mala pocit, že svoj príbeh vyrozprávala bez nejakých veľkých emócií. Akoby sa odstrihla od starého Ja. Dokonca si niekedy dovoľuje zažartovať alebo cynicky okomentovať tú ktorú skutočnosť. Ale musí byť veľmi, veľmi silná, pretože opisované skutočnosti sú hrôzostrašné. Obdivujem jej odvahu. Neviem veru, či by som sa dokázala so svetom podeliť o také ťažké zážitky. V Anglicku si vybudovala nový život, získala vzdelanie a citujem „scivilizovala sa.“ Teraz túži po vyliečení a návrate na Slovensko, aby pomohla zjednotiť komunitu. „Chcem zahojiť seba, zaceliť obrovskú priepasť medzi Cigánmi a ostatnými ľuďmi, čo žijú na Slovensku, a predovšetkým vyliečiť traumu, ktorej podlieha komunita Cigánov a ktorej vinou sú nedôverčiví, opatrní a izolovaní.“

Doslov ku knihe napísal erudovaný etnológ Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Príbeh Elišky Tanzerovej ho hlboko zasiahol. Dovolím si zakončiť svoj text Hrustičovými slovami: „Nám všetkým ostáva urobiť vo svojich srdciach a mysliach čo najviac pre to, aby si mohli takúto slobodu užívať aj mnohé ďalšie dievčatá a chlapci bez ohľadu na to, či sa narodili do rodiny na peknom predmestí, alebo do rodiny v chudobnej rómskej osade.“

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť