Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny

Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny

„Umelecké majstrovstvo týchto textov – rovnako ako iluminovaná nádhera stredovekých modlitebných kníh v Európe – je nezničiteľným dôkazom kolektívnej túžby nájsť trvalé fyzické vyjadrenie rozsahu našej predstavivosti. Nikdy nekončiace hľadanie.“ (James Naughtie, autor predslovu)

Kníh o knihách je veľmi veľa, no publikácia Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny je najkrajšia, akú som kedy držala v rukách. Zostavil ju kolektív autorov: otec Michael Collins a Alexandra Blacková, Thomas Cussans, John Farndon a Philip Parker. Publikovalo ju vydavateľstvo Ikar v preklade Ivany Krekáňovej. Číta sa ako jedno veľké dobrodružstvo. Je plná faktov, informácií o dielach, ktoré zaberajú v literatúre zásadné miesto, a v neposlednom rade úchvatných fotografií stránok kníh, rukopisov a ilustrácií. Autori volili tituly na základe historickej hodnoty, podľa toho, ako utvárali a ovplyvňovali náš svet.

„Na týchto stranách nájdete mnoho kníh, ktoré utvárali náš svet. Sú múdre aj objavné, kontroverzné, a dokonca pohoršujúce, daktoré prekvapivé z pohľadu ich vplyvu a veľa z nich je inšpirujúcich dodnes. Niektoré predstavujú to najlepšie z nás, iné nie, ale spoločne nám pripomínajú, že kniha je naozaj priateľ, čo nás nikdy neopustí.“ (James Naughtie)

Začína od najstarších zvitkov a kódexov. Prvé knihy sa písali na papyrusy, hlinené tabuľky, pergamen či papier vyrábaný z handier, dočítate sa aj čo – to o ich výrobe. Všetci vieme, že jednou z najstarších kníh je sumerský epos o Gilgamešovi starý vyše 4000, ale Egypťania písali na papyrus najmenej pred 4600 rokmi. Knihy mŕtvych vytvárali najzručnejší umelci a pisári. Sú úchvatné! Za najstarší klasický čínsky text je považovaný I-ťing alebo Kniha premien, ktorý sa používal ako veštecká príručka. V moderných vydaniach vychádza dodnes, mám ju aj ja a rada si ju listujem a zo zábavy si z nej veštím. Fotografie ukážok ma očarili. Dočítate sa aj o starovekých textoch, ku ktorým patria Umenie vojny, Mahábhárata (najdlhšia báseň na svete), Zvitky od Mŕtveho mora, Viedenský Dioscorides či Modrý korán, ktorý je jednou z najkrajších verzií kníh, aké boli kedy vytvorené. Tých starovekých diel je tu oveľa viac.

Druhá kapitola, okrem iného, zahŕňa Príbeh princa Gendžiho – klenot japonskej literatúry, ktorý sa považuje za najstarší román na svete, Kánon medicíny – dielo považované za míľnik v dejinách medicíny či Evanjeliár Henricha Leva. O každej jednej knihe sa dozviete veľa zaujímavých faktov.

Vedeli ste, že kníhtlač siaha takmer 1800 rokov do minulosti? V Číne a Japonsku otláčali drevené bloky s vyrezávanými náboženskými obrazmi na papier a hodváb. V 9. storočí Číňania dokonca tlačili formou drevotlače knihy. Prvá „ozajstná“ tlačená kniha však uzrela svetlo sveta vďaka Johannovi Gutenbergovi. Viete, ktorá, preto sa pohnem ďalej. Začali vznikať vydavateľstvá a knihy už neležali iba v knižniciach, dali sa čítať kdekoľvek. Môžeme nakuknúť doGuttenbergovej biblie, Euklidových základov geometrie, Norimberskej kroniky, da Vinciho Leicesterského kódexu aj do diela Albrechta Dürera či Nostradama. A to zďaleka nie je všetko. Spomeniem ešte kacírske dielo (cirkev ho tak označila) Reginalda Scota, v ktorom obviňoval cirkev zo šírenia paranoje a podnecovania k honom na čarodejnice. Autori nezabudli ani na Danteho Alighieriho, Shakespeara, Galilea či Miguela de Cervantesa Saavedru.

V ďalších kapitolách sa uvádzajú diela napísané v 17. až 19. storočí. Niektoré sú viac, iné menej známe. Prudký rozmach kníhtlače nastal v 18. storočí v dobe osvietenstva a vedomosti sa začali šíriť ako nikdy predtým. Stúpala gramotnosť aj dopyt po knihách. V knihe sa uvádzajú diela ako: priekopnícka kniha Roberta Hooka Micrographia, Newtonove Matematické princípy prírodnej filozofie, rôzne slovníky, encyklopédie, komediálne veľdielo Tristrama Shandyho, Dickensova Kronika Pickwickovho klubu či najslávnejšie dielo Wiliama Blakea. Je nemožné spomenúť všetko, no čaká vás vedomostný aj vizuálny zážitok.

Posledná kapitola je venovaná dielam, ktoré vyšli po roku 1900. Ocitol sa medzi nimi aj môj milovaný Čarodejník z krajiny OZ, Einsteinova Všeobecná teória relativity, Denník Anny Frankovej, Druhé pohlavie od Simone Beauvoirovej aj Malý princ. Áno, áno, aj Harry Potter.

Hoci je publikácia plnučičká plná svetoznámych diel, milovníkom literatúry to možno nebude stačiť. Veď sa poznáme, vždy chceme ešte viac. Osobne som z nej nadšená. Vôbec ju nebudem schovávať do police, nechám si ju na stole, aby som do nej mohla neustále nakúkať, kochať sa fotografiami a vstrebávať alebo oprašovať znalosti.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť