Etgar Keret patrí k najznámejším izraelským spisovateľom súčasnosti. Svoju prvú poviedku Potrubie napísal na počítači, pri ktorom v podzemí starého protijadrového krytu držal štyridsaťosemhodinovú stráž počas povinnej vojenskej služby. Stalo sa tak po samovražde najlepšieho priateľa. V tom čase si uvedomil, že sa prostredníctvom písania dostáva sám k sebe. Vďaka poviedkam mu neskôr prischla nálepka najbohémskejšieho izraelského autora a hovorcu mladej izraelskej generácie. Pravicoví politici mu nadávajú do antisemitu a učiteľky sú zdesené, keď si žiaci vyberajú jeho diela na rozbor. Keret túto aureolu odmieta, tvrdí, že hovorcom celej generácie sa nemôže stať nikto, pretože spoločnosť je priveľmi roztrieštená. Na Slovensku mu vyšli diela: Zrazu klope ktosi na dvere, Sedem dobrých rokov a Osem percent ničoho (špeciálne vydanie raných poviedok zostavené pre Artforum, 2017). Vydavateľstvo Artforum najnovšie publikovalo v edícii -klad zbierku Porucha na kraji galaxie vo výbornom preklade Silvie Singerovej a Michala Vlka.
Poviedky zobrazujú izraelskú súčasnosť, niektoré sú viac (Alergie, Chrumky), iné menej realistické, prechádzajúce až do fantasy (Predposledný raz, čo ma vystrelili z dela, Otec so zemiakovým pyré), mnohé snové, jedny sú plné humoru, pri iných zas stiahne hrdlo (Jad va-šem). Nájdu sa však aj také, ktoré obsahujú sci-fi prvky, napríklad Tabula rasa alebo Okná. Sú plné sarkazmu, irónie, kombinuje v nich smútok a radosť a väčšinou sú vyšperkované nečakanými zápletkami a pointami. Keret zostáva v rovine medziľudských vzťahov, sústredí sa na dôsledky konania postáv alebo len načrtne, čo má v úmysle a je na čitateľovi, ako text uchopí.
„Život je ako nízky nevkusný stolík, ktorý v byte zanechali predchádzajúci nájomníci. Väčšinu času ho vnímate, pamätáte si, že je tam, dávate si pozor, ale občas zabudnete a potom doň narazíte píšťalou alebo kolenom – a bolí to. A takmer vždy zanechá jazvu.“ Tento úryvok pochádza z poviedky Pineapple Crush, v ktorej dvoch ľudí z úplne iných spoločenských vrstiev a s úplne odlišnými problémami na pár ukradnutých chvíľ spojí fajčenie marihuany. Dymová clona je dokonalým pozadím pre sny o novom živote.
Najviac ma zasiahli práve príbehy s nádychom sci-fi. Tabula rasa je rozdelená na deväť krátkych kapitol a pojednáva o inštitúcii, v ktorej vyrastajú deti so zriedkavou chorobou predčasného starnutia. Dožívajú sa zhruba desať rokov, no za ten čas stihnú toľko, čo bežný človek za celý život. Vyrastajú z nich umelci, filozofi, vedci… Keď sú pripravení na svet vonku, musia prejsť skúškou. Hlavní hrdinovia A. a N. sú do seba zamilovaní a nevedia sa dočkať, ako spolu dožijú svoje krátke životy za bránami inštitúcie. Lenže to vôbec nebude jednoduché. Keret spracúva veľmi vážnu tému klonovania ľudí a poukazuje na nehumánne dôsledky, ktoré so sebou prináša. Vo finále až mrazí a priznám sa, že hrča, ktorú som mala v hrdle po dočítaní poviedky Goodeed, sa zdvojnásobila. Podobne sa s čitateľom zahráva v ďalšom sci-fi texte Okná. Kto je skutočný a kto naprogramovaný? Kto komu prináša úľavu a útechu? Bude môcť niekto v budúcnosti s rukou na srdci povedať, že je skutočný človek z mäsa a kostí? Alebo si nebudeme uvedomovať, že sme len projekciou či virtuálnym rozptýlením nášho stvoriteľa? Obe poviedky by boli skvelým námetom do seriálu Black mirror streemovacej platformy Netflix.„Anjeli nikdy nezlyhávajú. Je takmer nemožné zlyhať, ak ste čistá duša bez túžob a potrieb. Ale Cvi sa nemohol zbaviť pocitu, že presne to je: neúspešný anjel. Pláva v jazere pokoja a cnie sa mu za vírmi a vlnami.“ Cvi je nespokojný anjel. Kolegovia mu vyčítajú, že sa neusmieva dosť anjelsky. Cíti iba „ochabnuté šťastie.“ Ak chcete vedieť, čo toto slovné spojenie znamená, Cvi vám to vysvetlí spolu s informáciami o nude v nebi, nenaplnených anjelských túžbach a snoch a o tom, že Jakubov rebrík môže ešte niekomu dobre poslúžiť.
Hoci sú mnohé z poviedok celkom mikro, otrasú mysľou sťa tornádo. Takými sú napríklad V noci a Predposledný raz, čo ma vystrelili z dela. Jedna je otcovi, ktorý nemá v hlave nič okrem myšlienok na peniaze a rybke, čo má zas v hlave iba televíziu a akvárium, no obaja dokážu v nepozornosti zamočiť v noci papuče. Odnesie si to vždy iba jeden z nich. Druhá prináša nádej, že aj z osamelosti a nešťastia môže vyklíčiť smäd po živote.
Zbierka je poprekladaná mailovou komunikáciou Michaela Varšavskeho s riaditeľom únikovej hry s názvom Porucha na kraji galaxie. Pán Varšavsky je vzťahovačný rypák a riaditeľ Sefi More sa mu zo všetkých síl snaží vyargumentovať, prečo je nemožné vo sviatok na Deň pamiatky obetí holokaustu navštíviť priestory určené na hru. Maily sú zábavné aj absurdné. Pobavíte sa a nebudete ukrátení ani o prekvapivý záver.
Etgar Keret je geniálny poviedkar. V jeho príbehoch presvitá človečenstvo a porozumenie s ľuďmi. Dokáže spájať tragédiu s komédiou a prináša čitateľom ucelenú a vyrovnanú kolekciu všehochuti. Nebudete sa chcieť prestať ponárať do mikropríbehov a túžba vrátiť sa k jednotlivým poviedkam s poslednou prečítanou maximálne zosilnie.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments