Irónia, sarkazmus, závan fantastiky, zrnko absurdity, ale aj spoločenská angažovanosť v tvorbe portugalského velikána
Najznámejší a najprekladanejší portugalský spisovateľ 20. storočia Fernando Pessoa sa za svoje rozsiahle dielo dožil uznania až po smrti. Počas života mu okrem publikácií v rôznych časopisoch vyšla v roku 1934 iba jedna zbierka básní Mensagem. Celý zvyšok obsiahlej tvorby, ktorá je predmetom záujmu mnohých bádateľov, sa k čitateľom dostával po častiach. Trvalo desaťročia, kým sa podarilo usporiadať množstvo textov objavených uňho doma v truhlici. Spracovať vyše dvadsaťpäť tisíc hárkov dalo zabrať. Postupné vydávanie jeho diela je výsledkom veľkého úsilia spojeného priam s detektívnou činnosťou. Prozaické texty v portugalčine a angličtine ukazujú mnohostranného autora, ktorý dokázal napísať hutný filozofický text, krátku bájku, poeovský horor či úvahu o ekonomickej teórii. Väčšina nie je datovaná, čo vôbec neprekáža, pretože sú nadčasové a, žiaľ, stále aktuálne. Medzníkom v interpretácii a hodnotenia Pessoovej tvorby sa v roku 1982 stalo vydanie Knihy nepokoja od Bernarda Soaresa. V roku 2018 ju pre vydavateľstvo Ikar preložila Lucia Halová.
Pessoovou najvýraznejšou črtou je originalita
Samotársky spisovateľ si celý život tvoril rôzne osobnosti básnikov, prozaikov, dramatikov aj prekladateľov a postupne zaľudnil literárny svet množstvom heteronymov s vlastným životopisom, politickým presvedčením, štýlom písania a životnou filozofiou. Nešlo teda o obyčajné pseudonymy. V mysli sa mu zrodili napríklad Alberto Caeiro, Álvaro de Campos, Ricardo Reis či Alexander Search. Posledný menovaný je v zbierke Bankár anarchista a iné prózy podpísaný pod úvodnou poviedkou s názvom Veľmi originálna večera. Z príbehu džentlmenov, ktorí sa zúčastnili večere zahalenej tajomstvom, mrazí. Pessoova záľuba v záhadách a fiktívnych identitách sa prejavila aj v Liste hrbáčky zámočníkovi. Niektorí odborníci na Pessoovo dielo považujú autorku listu Mariu José za jeho ženský heteronym. Maria sa v liste Antóniovi vyznáva zo svojich sympatií, považuje sa však za menejcennú, ľutuje, že nie je iná žena s iným telom a preto píše list, ktorý nikdy objektu svojej lásky neodošle. Jej výzor je spoločensky neakceptovateľný a zostáva odsúdená na vnímanie sveta cez okno. Bolí ju duša, „a nie telo, hrb predsa vôbec nebolí“. Vtedajšia i dnešná spoločnosť sa zvykne pozerať na inakosť cez prsty. „Ľudia ma chcú poľutovať, no zároveň sú znechutení, a azda sa aj smejú, pretože ľudia sú takí, akí sú, a nie takí, akí by chceli byť.“Nadčasové témy, kritické videnie a oddanosť slobode
V zbierke nájdeme výber fotografií pôvodných rukopisov a rôznorodé ukážky z tvorby fenomenálneho autora: krátke bájky pre dospelých s ponaučením (alebo aj bez), úchvatnú statickú divadelnú hru Námorník, v ktorej sú slová dôležitejšie než všetko ostatné a v snovom ovzduší sa jedna duša prelieva do druhej, Príbeh o miznúcom aute, ktorý vznikol ako reklama na značku autolakov, poviedku Lov zobrazujúcu neľudskosť pri prenasledovaní slabších a bezbranných či vtipný Dekoratívny fejtón vychádzajúci z podrobného skúmania rôznych japonských šálok a čajníkov popierajúci existenciu Japonska. Najznámejšou poviedkou je Bankár anarchista. V nej sa prejavila autorova averzia voči ľavicovým revolučným ideológiám, pravicovému konzervativizmu a zobrazuje pesimizmus voči riešeniam spoločenskej nerovnosti. Témy sa zhostil s temným humorom a prozaickým majstrovstvom. Knihu uzatvára Diablova hodina, v ktorej sa rozvíja intelektuálny dialóg diabla s mladou ženou. Pán temnôt tak vehementne sám seba obhajuje, až ho človeku príde ľúto. Stavia sa do pozície neškodného mýtu. Pessoa do filozofických úvah zakomponoval odkazy na iné literárne diela a čitateľa čaká vskutku famózny zážitok.
(Fernando Pessoa: Bankár anarchista a iné prózy, preklad Lenka Cinková, Portugalský inštitút 2021)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 4/2021.), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments