Martin Petro nie je nováčikom v slovenských literárnych vodách, no ja som sa s ním zoznámila až teraz vďaka vydavateľstvu Lindeni, ktoré publikovalo jeho najnovší román Hlavný hrdina. Zaujala ma anotácia, ktorá sľubuje dokonalý koktail slovenskej nostalgie 90. rokov a splneného sna každého spisovateľa, ktorý je len krok od nekončiacej nočnej mory. Každý mi dá určite za pravdu, keď napíšem, že to bola veru búrlivá doba. Očakávania zmien boli po revolúcii veľké a rovnako veľká bola, žiaľ, sila mafie. Aj Petro zakomponoval do svojho príbehu čo-to z mafiánskych praktík, dramatickým ale aj celkom vtipným spôsobom. Kriminálnici nažhavení kradnúť autorské práva? Veď uvidíte.
Hlavným hrdinom knihy je Valter Vinter, ktorého najobľúbenejšie ročné obdobie je zima, čo naznačuje už jeho meno. Pred revolúciou napísal román, ktorý sa stal trhákom. Zarobil veľa peňazí a spláchol ich dolu hrdlom. Je prvotriedny ožran. Nechytá sa na neho ani môj obľúbenec Harry Hole z kníh Jø Nesba. Skončil na dne a už nie úspech, lež frustráciu a absenciu nápadov utápa v alkohole. Začnú mu chodiť výhražné listy od fanúšika dožadujúceho sa pokračovania. Telefonáty, sledovanie, prehrabávanie sa v osobných veciach počas jeho neprítomnosti či fyzické útoky sa stávajú nočnou morou. Tlak sa stupňuje, Vinter dostáva ročné ultimátum. Buď napíše pokračovanie románu, alebo…
Petro v poďakovaní píše, že postaviť knihu na nohy bola jazda všetkých jázd a jeho kôň bol po celý čas na zadných. Viem si to živo predstaviť. Rozkrútil kolotoč bizarných náhod a príhod valcujúcich jeho hrdinu neuveriteľným spôsobom. Dej sa javí tak pritiahnutý za vlasy, že vyťahuje obočie na vrch hlavy. Drobučké indície, ktoré nám autor ponúka, pozvoľna gumičku vo vlasoch povoľujú. Čitateľ začína šípiť, že zrejme nie je všetko tak, ako si sprvu myslel. Hoci som si dosť skoro uvedomila, koľká bije, autor ma aj tak dokázal vo finále niektorými skutočnosťami prekvapiť. Príbeh je vystavaný veľmi dobre. Na svoje si prídu milovníci krimi aj psycho trilerov. Rozohral hru s celou plejádou postáv. Mnohé dejové linky sa zdajú zbytočné, no nedajte sa pomýliť, všetko so všetkým súvisí a má svoje opodstatnenie. Len Marína, dávna láska Valtera Vintera, podľa mňa zaplnila stránky akosi navyše. Petro chcel zrejme čo najvernejšie vykresliť deväťdesiate roky a okrem mafie, hazardu, stávkových podvodov, vymáhačov, bytových podvodov či drog patrili k vtedajšiemu obrazu aj pasáci a prostitútky. Vzhľadom na to, že hlavným protagonistom je spisovateľ, kvitujem odkazy na iných autorov a ich diela. Lenže, čo bolo spočiatku zaujímavé, s postupujúcim dejom začínalo byť neúnosné. Niekedy je menej viac. Nie každý text znesie toľko odkazov na literatúru. Neviem, neviem, či si Valterov prepitý mozog mohol tak veľa pamätať 🙂
Hlavný hrdina je jedným z románov, kde sa ukrýva kniha v knihe. Valter pod tlakom píše detektívku s vyšetrovateľom O´Reillym a niektoré pasáže nám dovolí prečítať. Miešajú sa v nej udalosti, ktoré prežíva on sám, ba dokonca sa stáva jednou z postáv. „Záťaž, ktorú som so sebou všade vláčil, som presunul na svojho hlavného hrdinu – a ten záležitosti vybavuje po svojom. Presunul svoju záťaž aj on na mňa?“ Kde je hranica medzi fikciou a skutočnosťou? Stráca sa vo vlastnom príbehu, alebo si napísané prenáša do života? Situácie, ktoré zažíva, by položili aj koňa. Je evidentné, že ročné ultimátum nepostačuje, no vyhrážky zo strany tajného fanúšika ho poháňajú vpred a démon alkoholu akoby mu dodával energiu. Po celý čas sa snaží vypátrať, kto za tým všetkým stojí. Mojimi obľúbenými postavami sa stali bulharský krčmár a Valterova stará susedka.Kniha je napísaná výborne. Text svižne odsýpa a Martin Petro ho vyšperkoval neošúchanými prirovnaniami a metaforami. Obsah výborne premyslel, pospájal a doviedol k uspokojivému finále. Dialógy sú uveriteľné, škrípu len v bezdomovcovom (jedna z postáv) prejave. Suma sumárum, mne sa to páčilo. Dynamický dej a stupňujúce sa napätie ma poháňalo hltať stranu za stranou. Azda sa k Hlavnému hrdinovi budete chcieť opätovne vrátiť, aby ste si lepšie všímali jemné náznaky, ktorými autor naznačoval hranicu na tenučkom ľade medzi fikciou a skutočnosťou.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments