Viac ako dvadsať rokov dozrievala vo francúzskej spisovateľke Annie Ernaux kniha Roky, za ktorú získala tri prestížne ocenenia a nomináciu na Bookerovu cenu. Viedla si denníky, postupne spisovala udalosti, ktoré sa jej bytostne dotýkali a napokon zostavila autobiografiu, ktorá je zároveň subjektívna aj kolektívna. Veľmi pôsobivo napísané memoáre, kde miesto prvej osoby singuláru používa plurál „my“ a strieda ho s treťou osobou „ona“, keď hovorí o svojich mladších Ja. Akoby všetko, čo zažila, bolo pre vtedajšiu generáciu univerzálne. Vykreslila obraz spoločnej histórie. Mnohé opisované udalosti sa však dotýkajú nielen generácie Francúzov, ale celej Európy či väčšiny sveta. Zachytáva svoj život a život rovesníkov od svojho narodenia v roku 1940 do roku 2006 vo forme akejsi koláže spomienok. Do jednotlivých životných období nás uvádza najprv prostredníctvom fotografií, neskôr videí a pokračuje digitálnymi zábermi. Opisuje seba a komentuje, aká bola, aké pocity a vášne ňou lomcovali, keď bola dievčatko, tínedžerka, mladá žena, matka a kým je dnes. Momentky sú vonkajšími aj vnútornými výpoveďami o súvislostiach vo vývoji jej bytia, ale zakaždým jedinečné. „Tej, ktorá je na fotografiách „ustavične iná“, zrkadlovo zodpovedá „ona“ z rukopisu.“ Zrekonštruovala to, čo do nej a jej vrstovníkov vštepil svet a v individuálnej pamäti našla pamäť kolektívnu a vrátila histórii rozmer prežitého.
Annie Ernaux vyrastala v povojnových rokoch. Ovplyvnila ju nielen rodina, ale tiež štúdium a spoločnosť ako taká. Prechádzame s ňou naprieč desaťročiami, od druhej svetovej vojny, cez studenú vojnu, dekolonizáciu Alžírska, liberalizáciu ekonomiky, sexuálnu revoltu, boj za povolenie interrupcií, nástup televízie, digitalizáciu, pád Berlínskeho múru, do spomienok vkladá zmienky o rôznych atentátoch, AIDS, voľby prezidentov, pád newyorských dvojičiek, tému prisťahovalectva a všemožné manifestácie za zmenu. V kratučkých odsekoch spomenie alebo naznačí tú – ktorú udalosť a predsa vyjadrí mnoho. Dokážeme čítať aj medzi riadkami a fascinovane sledujeme jednotlivé zmeny, ktoré hýbali Francúzskom a svetom. Do textu vložila množstvo zmienok o reklamách, produktoch, filmoch, spisovateľoch, prezidentoch, rádiu, televízii, nákupnom ošiali v novovznikajúcich nákupných centrách. Maľuje detaily, ktoré ovplyvňovali ľudí. Spoločenské stretnutia nahradila televízia, spomienky sa už neukladajú iba v pamäti a denníkoch, ale v digitálnych záberoch a na sociálnych sieťach. Všetko sa dá nájsť šmahom ruky, teda jedným klikom. „Hľadanie strateného času prebiehalo cez web. (…) S digitalizáciou sme vyprázdňovali skutočnosť. (…) Vznikala iná forma minulosti, plynúca, s nízkym obsahom skutočných spomienok.“Zo zápiskov môžeme vyčítať aj prvotnú motiváciu k napísaniu knihy. Autorka mala strach, aby sa jej pamäť starnutím pozvoľna nezmenila na hmlistú a nemú, akú mala v prvých rokoch života, na ktoré si už len s ťažkosťami spomína. Píše: „Forma jej knihy teda môže vzniknúť iba tak, že sa ponorí do obrazov svojej pamäti, aby podrobne popísala špecifické znaky doby či roka (viac alebo menej istého), do ktorého patria, a pomaličky, postupne ich pospájala s inými, aby sa usilovala znovu počuť vyslovené slová, komentáre k udalostiam a ľuďom, vyňaté z hromady voľne sa vznášajúcich prejavov, vravy, ktorá neúnavne prináša nepretržité výpovede o tom, čím sme a čím máme byť, čo si myslieť, v čo veriť, čoho sa obávať, v čo dúfať.“
V silnej generačnej výpovedi sa dozvedáme aj intímne detaily: interrupcia (v tej dobe zakázaná a prevádzaná u tzv. anjeličkárok) v mladom veku, rozvod, vyrovnávanie sa so starnutím, rozčarovanie z vývoja politickej situácie, prechod do inej spoločenskej triedy či uvedomovanie si pominuteľnosti. Pasáže o ilegálnych interrupciách pôsobia veľmi intenzívne a rovnako silné je aj nadšenie, keď sa konečne zlegalizovali. Vysoko rezonujúcich udalostí nájdeme v knihe mnoho.
Kritici považujú Roky za majstrovské dielo a nedá sa nesúhlasiť. Poskytuje skvelý čitateľský zážitok čo sa štýlu a formy týka, ale aj obsahom. Čas, ktorý zachytila, vnemy, spomienky, radosti, starosti a túžby tvoria jedinečnú mozaiku, ktorú si vychutnáte a hocikedy sa k jednotlivým myšlienkam radi vrátite. Annie Ernaux je veľmi inšpiratívna žena. Pre mňa boli jej memoáre literárnou lahôdkou. Knihu publikovalo vydavateľstvo Inaque v preklade Márie Michalkovej.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments