Skôr, ako si prečítate môj text o knihe Flavie Frigeri Ženy umelkyne, ktorú publikovalo vydavateľstvo Slovart v preklade Janky Jurečkovej, na chvíľu sa zamyslite a skúste vymenovať desať výtvarných umelcov a umelkýň. Predpokladám, že padli mená Michelangelo, da Vinci, Monet, Manet, Dalí, Rubens, Klimt či Munch. Vysloviť niekoľko mien mužských zástupcov zo sveta výtvarného umenia asi nikomu nebude robiť problém. Ale čo ženy? Každý si určite vybavil Fridu Kahlo alebo Katarínu Vavrovú, a zostalo ticho. Hanbím sa. Som na tom rovnako. Preto ma veľmi potešila táto publikácia venovaná výsostne ženám.
Flavia Frigeri je historička umenia a kurátorka. Približuje život a tvorbu vyše päťdesiatich najvýznamnejších umelkýň od 16. storočia po dnes. Ide o maliarky pracujúce s rôznymi technikami, sochárky, architektky, dizajnérky alebo fotografky. Ženy boli vždy obľúbeným námetom umelcov, no prejaviť svoje nadanie im nebolo dlho dopriate. Ak sa aj umelecky prejavili, nik ich tvorbu dostatočne neocenil. Našťastie sa časy zmenili a ženy už nemusia tvoriť pod rôznymi mužskými pseudonymami. Ale aj tak sa ešte stále v dvadsiatom storočí nemohli poriadne presadiť. Skupina Guerrilla Girls v roku 1989 položila provokatívnu otázku (neskôr sa objavila na plagáte, ktorý je súčasťou publikácie): „Musia byť ženy nahé, aby sa dostali do Metropolitného múzea?“ Zverejnili informáciu, že menej ako 5% umelcov v oddelení moderného umenia tvoria ženy, ale 85% aktov je ženských. Členky skupiny prezlečené za gorily požadovali nápravu prostredníctvom provokatívnych intervencií. Súčasťou publikácie je osemdesiatpäť farebných reprodukcíí diel z rôznych období.
Prvou maliarkou, s ktorou sa zoznámime v knihe je Lavinia Fontana. Žila a tvorila na prelome 16. a 17. storočia v Taliansku. Jeden z jej mecenášov poznamenal: „Pravdupovediac, táto vynikajúca maliarka v každom ohľade prevyšuje schopnosti svojho pohlavia a je to veľmi pozoruhodná postava.“ Keby sa dal vrátiť čas, šiel by kľačať do kúta. V tej dobe však na ženy jednoducho pozerali tak. Chvalabohu za zmenu. Tých obdivuhodných maliarok spred 300-400 rokov nájdete v publikácii viac. Ich život a tvorba sú veľmi zaujímavé a po zhliadnutí reprodukcií obrazov sa na jazyk tisne slovo úžasné. Za všetky mená spomeniem zopár: Artemisia Gentileschi, Clara Peeters, Rosalba Carriera… Posledná spomínaná okrem jemných pastelových portrétov maľovala aj úžasné miniatúry.
V 19. storočí sa na scénu dostáva nové médium – fotografia. Julia Margaret Cameron patrí k najinovatívnejším fotografkám. Pivnicu na uhlie prerobila na tmavú komoru a skleník na ateliér. Veľmi rýchlo sa preslávila portrétmi. Svoje objekty štylizovala ako mytologické, biblické či literárne postavy. Opäť spomeniem niekoľko mien, ktorých diela vás očaria: Vanessa Bell, Sonia Delaunay, Hannah Höch (vytvárala satirické koláže a fotomontáže), Louise Nevelson – priekopníčka moderného sochárstva.Po priekopníčkach avantgardy nasleduje kapitola venovaná umelkyniam narodeným v rokoch 1900 – 1925. Dočítate sa o Alice Neel, ktorá sa venovala najmä portrétom a srší z nich materinská láska, zraniteľnosť a melanchólia. Zostavovateľka nezabudla, samozrejme, na Fridu, ktorá sa stala legendou už počas svojho života a v jej tvorbe dominuje autoportrét, či sochárku Louise Bourgeois, ktorej komorné diela na konci tvorby nahradili monumentálne práce.
Predposledná kapitola prezentuje umelkyne narodené pred 2. svetovou vojnou. Zoznámime sa s poľskou sochárkou Alinou Szapocznikow, ktorá prežila koncentračný tábor a pripisujú sa jej zásluhy za novátorské využívanie netradičných materiálov v sochárstve. Japonka Jajoi Kusama sa preslávila bodkovanými vzormi a jej mnohostranná tvorba siaha od kresby a maľby až po sochárstvo, film, performancie a veľkorozmerné inštalácie. Yoko Ono predstavovať netreba, spolu s Johnom Lenonom sa pustili do série projektov na zvyšovanie spoločenského povedomia. Je spájaná s rozvojom hnutia fluxus a vzostupom konceptuálneho umenia. Budem sa opakovať, ale výrazných a zaujímavých umelkýň je aj v tejto kapitole toľko, že by som mohla písať veľmi dlho.
Posledné strany sú venované súčasnému modernému umeniu. Priznávam, že ja osobne sa radšej pozriem na maľbu ako na rôzne inštalácie, performancie, či fotografie. Ale milovníci moderného umenia si určite prídu na svoje. Opäť niekoľko mien: Anna Maria Maiolino, Marina Abramović, Oľga Černyševa, Amalia Pica a mnohé ďalšie.
Kto má rád umenie, rozhodne by si nemal nechať Ženy umelkyne ujsť. Podľa mňa sa táto kniha hodí do každej domácnosti. Je fajn mať prehľad aj v umeleckej oblasti, konkrétne v jeho nežnejšej polovici.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments