Cath Crowley

Cath Crowley Slová v hlbinách

Kníh, kde významnú úlohu zohrávajú samotné knihy je viacero, no žiadna ma zatiaľ neohúrila tak ako YA román oceňovanej austrálskej spisovateľky Cath Crowley Slová hlbinách, ktorý publikovalo vydavateľstvo Zelený kocúr v preklade Petry Pančíkovej. Zaujal ma tak veľmi, že som sa od neho neodtrhla, kým som ho celý neprečítala. Život sa niekedy zdá neznesiteľný, no útecha sa dá nájsť v knihách. V tisíckach vymyslených príbehov hľadáme a nachádzame slová, ktoré nám pomôžu opäť sa postaviť na nohy, načerpať silu a vykúzlia stratený úsmev na tvári. Moje srdce pri tomto tínedžerskom príbehu naozaj veľmi pookrialo .

Všetko sa točí okolo antikvariátu Howling. Keby sa dalo, okamžite sa chcem usadiť v kresle priamo v jeho srdci – v Knižnici listov. Je to oddelenie s knihami, ktoré nie sú na predaj. Zákazníci si môžu knižky čítať, krúžkovať slová, podčiarkovať pasáže, ktoré ich zaujali, vpisovať odkazy alebo postrehy. Môžu v nich taktiež nechávať listy iným čitateľom. Použité knihy sú plné tajomstiev a preto ich má Henry neskutočne rád. Miluje knihy, tak, že to presahuje logiku a rozum. (My knihomoli vieme svoje.) Nestačí, že ich číta, on sa chce prerozprávať cez stránky k samotnej podstate a k iným ľuďom, čo príbehy čítali skôr než on. V antikvariáte pracuje po boku otca a sestry. Hocikedy si ustelie v oddelení beletrie alebo literatúry na rozvoj osobnosti a strávi noc medzi policami. Kedysi tam zvykol tráviť čas s najlepšou kamarátkou Rachel, no pred tromi rokmi sa ich cesty rozišli. Rachel má odvtedy na neho ťažké srdce. Odsťahovala sa do iného mesta. Čo tam po zlomenom srdci! Čas je najlepší lekár. Dnes ju trápi úplne niečo iné. Jej brat Cal sa pred necelým rokom utopil v oceáne, ktorý obaja nadovšetko milovali. Zostalo prázdno a ticho. S jeho smrťou sa nevie zmieriť, nedokončila školu, nič ju nebaví a nič akosi nemá cenu. Z letargie sa ju pokúsi vytiahnuť akčná teta. Rachel sa nasťahuje naspäť do mesta a dobrovoľnenasilu začne pracovať v antikvariáte, ktorému hrozí zánik. O svojej bolesti mlčí. S Henrym si opäť začínajú hľadať cestu jeden k druhému. Dôležitú úlohu zohráva práve Knižnica listov. Henryho sestra George, intelektuálka považovaná za čudáčku, si píše s tajomným chlapcom, otec súrodencov opatruje zápisky v knihe Veľké nádeje, brigádnik Martin rozbieha ľúbostnú korešpondenciu a Rachel sa taktiež ľahšie komunikuje prostredníctvom odkazov, ba dokonca sa jej smútok za mŕtvym bratom pri katalogizovaní použitých kníh v tomto oddelení postupne zmenšuje. „Niekedy veda nestačí. Niekedy potrebuješ básnikov.“

Láska, láska, láska. Kamarátska, súrodenecká, milenecká, radostná i boľavá. Zdá sa, že kniha je sladkým príbehom o tínedžeroch, no nie je to celkom tak. Autorka nenapísala lacnú romancu. V pozadí vnímame vyrovnávanie sa s tragédiou, hľadanie kým som a čím chcem byť, čo chcem v živote dosiahnuť, ale v prvom rade je román o obrovskej láske ku knihám. Text sa hemží autormi, dielami, citátmi, krátkymi úvahami o románoch a básňach. Bodku za všetkým dáva známy Atlas mrakov Davida Mitchella, ktorý číta Rachel. Vníma cez neho posolstvo, že život ide ďalej, no spomienky a pamäť zostávajú. „Prichádzame o veci, ale niekedy ich získame späť. Život sa nedeje vždy v takom poradí, ako chceme.“ Román je poprekladanými listami a odkazmi, a my môžeme sledovať, ako sa rozvíjajú ľúbostné príbehy a ľudia nachádzajú nádej jeden v druhom, v slovách, ktoré zanechali iní.

„Knihy sú dôležité. Slová sú dôležité,“ vysvetľujem. „Na slovách fakt záleží. Nie sú bezvýznamné, ako si tvrdila. Keby boli bezvýznamné, nemohli by spúšťať revolúcie a meniť dejiny. (…) Ako decká by sme nežobronili, aby nám čítali. (…) Keby to boli iba slová ľudia by sa kvôli nim nezamilúvali, netrpeli by kvôli nim a ich utrpenie by sa neskončilo kvôli slovám.“

Jennifer Niven, najpredávanejšia autorka knihy Všetky skvelé miesta podľa denníka New York Times sa o románe vyjadrila: „Jedna z najmilších a najkrajších kníh, aké som si po veľmi dlhom období prečítala… Nielenže som strany čítala, ja som v nich žila.“ Povedala to aj za mňa a už k tomu niet čo dodať.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť