„Život sa oplatí žiť až do momentu, keď všetok život prestane existovať.“
Doba sa zrýchľuje, sme zahltení informáciami, nevieme (alebo s ťažkosťami) si vybrať, čo je správne a čo nie, motivačná literatúra nás miesto motivácie začína deprimovať, neprestávame sa pýtať, prečo má také množstvo ľudí depresiu, úzkosti a pociťuje permanentnú nespokojnosť. Donedávna sme sa usmievali popod nos a robili si žarty z Američanov, že platia za služby psychoterapeutov častejšie ako za jedlo. Lenže doba sa zmenila a psychické problémy sa stali globálnymi. Ľudia sa síce ešte stále hanbia za návštevy psychiatrov, psychológov alebo psychoterapeutov, no je to už čoraz menej. Veď kto iný môže pomôcť a uľaviť od psychickej bolesti než dobrý psychoterapeut? Britský psychológ a spisovateľ Frank Tallis napísal dôležitú knihu, v ktorej vysvetľuje prínos významných osobností spájaných s praktickou psychoterapiou. Prihovára sa k čitateľom veľmi zrozumiteľným spôsobom a ponúka informácie hodné zamyslenia. Nájdeme v nich nielen jednotlivé modely ľudskej mysle, prehľad dejín a prístupov najvýznamnejších osobností venujúcich sa psychológii a psychoterapii, ale aj praktické rady. Pozor, nie je to príručka na šťastie! Čitateľ si musí sám vybrať a prijať myšlienky, ktoré ho môžu motivovať v živote. Freud svojho času vyhlásil, že jeho metóda zmení utrpenie na bežné nešťastie. Tallis našťastie oponuje: „Freudov realizmus je na prvý pohľad neatraktívny, veď nám ponúka iba chabú útechu v podobe „bežného nešťastia“. Lenže skromné prísľuby majú potenciál prekvapiť. Ak zmiernime očakávania, môže nás častejšie zaskočiť šťastie.“ Vynikajúce dielo Žiť sa musí publikovalo vydavateľstvo Inaque vo výbornom preklade Lucie Halovej. „Jedna z najťažších a najkrajších kníh, aké som prekladala,“ vyjadrila sa.
Tallis v trinástich kapitolách rozoberá rôzne výskumy viacerých predstaviteľov psychoterapie a ich kľúčové prínosy. Poprepletal jednotlivé práce a autorov logickým a čitateľným spôsobom. Mnohé aspekty ľudskej mysle demonštruje na umeleckých dielach z oblasti výtvarného aj literárneho umenia. Aká škoda, že obrázky v knihe nie sú farebné! Netreba vešať hlavu, máme internet a veľmi ľahko si napríklad obrazy Edwarda Hoopera môžeme dohľadať.
Hneď prvá kapitola Rozprávanie: Vyjdime z nemého filmu ma pohltila a tak to zostalo po celý týždeň. (Toto nie je kniha na dva dni) „Ľudia sa často vedome aj nevedome štylizujú do postáv či sociálnych masiek, cez ktoré prehovárajú ako herci v antickej dráme. Vyslovujú slová, ktoré neodrážajú ich vnútorné potreby, túžby a pocity.“ Jednoducho povedané vieme byť notoricky neúprimní a vzniká problém. Chceme byť za každých okolností „za pekných“. Dnes viac než kedykoľvek predtým, nakoľko pozlátko sociálnych sietí ničí myseľ človeka. Len nedávno som pozerala dokumentárny film The Social Dilema (naskočili mi zimomriavky) a je dokázané, že nie sme len užívateľmi, ale hlavne produktmi, sme predávaní, manipulovaní a v konečnom dôsledku frustrovaní, závislí a nešťastní. Ale, samozrejme, sa neúprimnosť nespája iba so sociálnymi sieťami. Týka sa každodenného života. Keď sa pravda prevalí, keď sa preriekneme a nechtiac povieme, čo ozaj cítime, to sú chvíle freudovského prerieknutia. A trápna (v tom lepšom prípade) alebo nešťastná situácia je na svete.
Vedela by som o každej kapitole písať celé litánie, veľmi ma Tallis zaujal. Azda najviac som si zgustla na časti venovanej narcizmu. Príbeh o Narcisovi pozná každý, no nie všetci si dokážu pripustiť, že narcizmus sa skrýva v každom z nás. Autor uvádza výskumy venované tejto „diagnóze“ a výsledky sú naozaj šokujúce. Prečo je to tak? Jedným z nástrojov zvyšujúcich tento fenomén je napríklad obyčajná selfie tyč, ktorá doviedla možnosti životného štýlu nafukujúceho ego a konzumizmus do logickej krajnosti. „Nič nesymbolizuje súčasný narcizmus lepšie než selfie. Smartfón je moderný ekvivalent Caravaggiovho tmavého jazierka s odrazom. Pre mileniálov sa stal technologicky pokročilým príručným zrkadielkom.“ (Na Caravaggiovom obraze Narcisa vysvetľuje fakty, preto ho spomína.)Skvelá, skvelá a ešte raz skvelá publikácia. Nájdete v nej naozaj mnoho tém týkajúcich sa popôrodných a iných tráum, detstva, výchovy, sexuality, smútku, samovražedných sklonov… Tallis vyberá konkrétne prípady, ktorými sa v praxi zaoberal a na pacientoch demonštruje svoje zistenia. V knihe sa stretáva mnoho známych mien od Perlsa, cez Freuda, Junga, Hayesa, Frankla, Rogersa, až po Fromma. Odporúčam všetkým, ktorí sa zaujímajú o túto tému, no aj tým, ktorí sú otvorení novým vedomostiam.
„Steve Hayes ponúka takúto metaforu. Predstavte si, že sa preťahujete o lano s vražedným netvorom, ktorý zastupuje to, s čím sa práve trápite. Medzi vami a netvorom je bezodná priepasť. Netvor sa vás snaží stiahnuť do nej a vy sa snažíte stiahnuť tam jeho. Čo keby ste lano pustili? Je to zďaleka najjednoduchšie a najúčinnejšie riešenie.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments