Romain Gary

Romain Gary Prísľub úsvitu

Jeden z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov 20. storočia Romain Gary, vlastným menom Roman Kacew, v autobiograficky motivovanom románe Prísľub úsvitu vzdáva svojej matke hold, aký v literatúre nemá obdobu. Je považovaný za jeho vrcholné dielo. Na prahu dospelosti sa zaviazal, že jej k nohám zloží celý svet. V románe je zreteľná mocná láska spájajúca syna s matkou.

Mám rada autobiografie, je v nich silný životný náboj. Gary nás striedavo dojíma a rozosmieva. Píše s nehou, hĺbkou, citlivosťou, ale aj humorom. Aj tú najvážnejšiu situáciu dokáže podať s ľahkosťou a vtipom. O to viac je nepochopiteľné, že taký smejko a optimista odišiel z tohto sveta vlastnou rukou. Vysvetlenie čiastočne nájdeme v knihe. Druhá svetová vojna ho poznačila, so smútkom píše o mŕtvych spolubojovníkoch. „Často chodím na miesta, ktoré navštevujú mladí, aby som sa pokúsil znovu nájsť to, čo som stratil. Občas rozoznám tvár kamaráta, ktorého ako dvadsaťročného zabili. Často má tie isté gestá, ten istý smiech, tie isté oči.“ Prázdnotu nie je možné len tak ľahko zaľudniť. Preskákal toho vo vojne viac než dosť, ba dokonca ušiel hrobárovi z lopaty. Pri živote ho držal sľub, že splní matkine sny. „Zabudli (bohovia) prestrihnúť pupočnú šnúru a ja som prežil. Vôľa, vitalita a odvaha mojej matky do mňa neprestajne prúdili a živili ma.“

Nevenuje sa iba útrapám vojny. Spomína najmä na detstvo v Poľsku, dospievanie a štúdiá v Paríži. Ústrednou postavou nie je on, lež jeho matka. Už v útlom veku cítil a vedel, že ho nik nebude milovať viac než ona. Obetovala, čo sa dalo, dokázala zarobiť peniaze a ísť za vytýčeným cieľom, ktorý mu vysnívala. Vkladala do neho nádeje, že sa stane hercom, hudobníkom, spevákom, tanečníkom… Vyskúšal všetko možné, len aby ju potešil. V ničom sa mu však nedarilo. Neúspechy zbožňovaného syna na umeleckom poli ju neodradili, rozhodla sa, že je pre neho priam stvorená diplomatická a literárna dráha. Najúžasnejšie je, že sa jej predpovede vyplnili. Stal sa veľvyslancom a spisovateľom. „Niečo z jej odvahy prešlo do mňa a dodnes tam zostalo. Ešte aj dnes vo mne jej vôľa a odvaha prebývajú a komplikujú mi život tým, že mi bránia prestať dúfať.“ Ich spoločné roky boli plné neuveriteľných zážitkov. Nemali to v živote vôbec jednoduché, museli sa dlhé roky pasovať s nepriazňou osudu, zažívali lepšie i horšie časy. Nikdy však nemal pocit, že niečo postráda. Mama sa dôkladne starala, aby mu nič nevyhnutné nechýbalo. Bola ako levica. Na konci som neudržala slzy, pretože to, čo táto žena urobila pre svoje dieťa, hraničí s rozprávkou. Román publikovalo vydavateľstvo Monicqa Publishing v edícii Corneille v preklade Zuzany Kasákovej a Lucie Ondráškovej.

Garyho spisovateľské majstrovstvo je nespochybniteľné. Text prekypuje životným nadšením a láskou k najdôležitejšiemu človeku v živote. Je to láska vášnivá, bezpodmienečná, v niektorých situáciách až patologická, ale celistvá a obrovská. V určitých momentoch môže mať čitateľ dojem, že ich vzťah je až prehnaný. Doslova opičia a otrocká láska. No Gary uvádza fakty na pravú mieru: „ Nemiloval som svoju matku ani viac, ani menej, ani inak než bežní smrteľníci. Taktiež si úprimne myslím, že môj mladícky pokus zložiť jej svet k nohám bol do veľkej miery neosobný, a nech bolo puto, ktoré nás spájalo, akokoľvek zložité alebo jednoduché – (…) – v celej tejto veci mi išlo omnoho viac o neskrotnú vôľu víťazne rozjasniť údel človeka než o osud jednej milovanej bytosti.“ Neviem, či skutočnosť, že bol stredom vesmíru svojej matky, neublížia jeho vzťahom so ženami. Keď vás niekto od detstva neskonale zbožňuje, neskôr sa všetky ostatné vzťahy môžu zdať nedostatočné.

Romain Gary ma očaril románom Šarkany (Monicqa Publishing 2020) a Prísľub úsvitu vo mne ešte viac umocnil pocit, že je autorom par excellence. Próza je krásna a čítanie príjemné. Vycibrený štýl zostáva príťažlivý pre širokú čitateľskú obec. Autobiografia má 367 strán a naozaj len zlomok z celkového počtu by sa dal označiť za menej zaujímavý. Hluchých miest je v texte málo. Romain Gary mal potrebu vypísať sa zo všetkého. Z dobrého aj zlého. Román nie je len poctou matke, ale aj príbehom o osamelosti človeka, o kráse sveta, o dôležitosti boja za spravodlivosť a za lepší svet. Svojím dielom vyzýva k dôstojnosti a nahlas hovorí o cti byť človekom.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť