Román talianskeho spisovateľa Domenica Starnoneho Dôvernosti je príbehom človeka túžiaceho po dokonalosti, nad ktorým visí Damoklov meč. Je tiež o skúmaní protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. Je rozdelený na tri časti, tri výpovede, pričom prvá je najpodrobnejšia, najrozsiahlejšia a plná hlbokých úvah hlavného hrdinu Pietra Vellu, druhú tvorí rozprávanie Vellovej dcéry Emmy a poslednú bodku dáva milovaná a obávaná Teresa.
Profesor literatúry prežije vášnivý a turbulentný vzťah so študentkou Teresou. Keď sa ich zraňujúca láska blíži do finále, mladá žena navrhne, aby si zverili svoje najtemnejšie tajomstvá, ktoré ich zaručene udržia pri sebe. Netušíme, čo si tí dvaja pošepkali, no vzťah sa aj tak po krátkom čase rozpadá. Pietra očarí Nadia, lenže pred svadbou sa znovu objaví Teresa a s ňou hrozba odhalenia toho, čo má zostať utajené.
Zrejme každý má nejakú príhodu, skúsenosť či zážitok, ktorý by najradšej pochoval hlboko v podvedomí a nikdy sa k nemu nevracal, tajomstvo, za ktoré sa hanbí alebo sa ho bojí. Také, čo celý život hryzie svedomie a človek žije v neustálom strachu z prezradenia. Obavy sa zvyšujú, ak sa niekomu v slabej chvíli zdôveríme. Presne to sa stalo Pietrovi. Hoci sa oženil a Teresa odišla za more, ani na jediný deň života sa neprestáva umárať otázkou: Čo ak? Ako roky plynú, stáva sa otcom, buduje si kariéru výnimočného učiteľa a spisovateľa. Robí tak na úkor manželky Nadie. Tá úspech manžela považuje za nebezpečný a má pocit krivdy. To ona bola vždy ctižiadostivá a dravá, lenže osud odmenil jeho, hoci nikdy nemal extra ambície. Turbulentné hádky sú čoraz častejšie a Pietro si v jednej chvíli uvedomí pravdivosť známeho klišé: „zamilúvame sa do osôb, ktoré nám pripadajú skutočné, ale neexistujú, sú naším výmyslom, táto taká rozhodná žena, s takými dôraznými vetami, túto nehanblivú, ostrú ženu nepoznám, to nie je Nadia. Jedno je milovaná osoba, iné je skutočný človek, ktorého nikdy skutočne nevidíme. Koľko času, pomyslel som si, premrháme v milostných vzťahoch.“ Má pocit, že si Nadiu vymyslel, oženil sa s prízrakom, ktorý si vysníval. Príbeh sa odvíja prostredníctvom jeho hlbokých úvah, rozoberaním všetkého možného. Analyzuje seba i ostatných. Zmieta sa v neukončenej láske k Terese, ktorá sa na pár okamihov po niekoľkých rokoch mihne v jeho blízkosti. Robí si s ním, čo chce, hrá sa ako mačka s myšou, pretože uňho cíti slabosť. Opäť navrhne hru: „Ja budem tvoj dozor a ty môj, na celý život.“ Uzavrú akési etické manželstvo na diaľku. Šialené niečo! Dlhé roky si píšu listy, ktoré mu viac ubližujú, než prinášajú radosť. Je sarkastická, neskrotná, dokáže ho vždy usadiť, kam patrí. Vzájomne sa kontrolujú a každý môže odhaliť svetu skutočnú podstatu druhého, ak sa nebude správať čestne a bezúhonne.V románe sledujeme niekoľko motívov – čo zostáva z lásky, ktorá sa mení na mániu, ako sa zmení človek, keď pričuchne k sláve a ako sa zdieľané tajomstvá stávajú nástrojom vydierania. Perfekcionista Pietro je, zdá sa, jediný, kto platí cenu za to, že dal milovanej osobe kľúč k zničeniu celej jeho existencie. Navyše si neverí, podceňuje sa, nikdy sa necíti byť dostatočne sebavedomý pri prednáškach, kde prezentuje svoje knihy, prácu učiteľa a stav školstva. Mimochodom, pasáže o školstve boli mimoriadne zaujímavé.
Rozprávačkou druhej časti je Emma, Pietrova dcéra. Bojuje o to, aby práca jej teraz už staručkého otca bola náležite ocenená. K otcovi vzhliada a považuje ho za dokonalosť samu. Opäť privádza do života rodiny dávnu milenku, čím vyťahuje zo skrine zaprášených kostlivcov. Poslednú časť knihy uzatvára rozprávanie Teresy, uznávanej jazykovedkyne. Hoci sa v príbehu reálne mihne len krátko, je aj tak skrz na skrz pretkaný jej abstraktnou prítomnosťou. O Pietrovi si myslí, že nedokázal dobre zostarnúť, hnevá sa na neho, je sklamaná. Milovala ho, no svojím spôsobom sa ho vždy bála. Kto z nich bol vlastne nebezpečnejší?
Domenico Starnone je brilantný rozprávač. Jeho skúmanie ľudských vzťahov a vášní je výnimočné. Famózne vykreslil charaktery hlavných protagonistov a čitateľom prináša kvalitu. Všetky postavy pôsobia reálne. Sú také skutočné, až sú neznesiteľné. Všetci traja účastníci zvláštneho milostného trojuholníka majú mnoho chýb a konajú niekedy nepochopiteľne, no vždy uveriteľne. Hoci v románe nedochádza ku krkolomným zvratom a dej plynie pozvoľna, autor vybudoval napätú atmosféru. Túžobne očakávané finále prekvapilo, na okamih zamrzelo a po krátkej úvahe nadchlo. Lepšie to skončiť nemohlo.
Román Dôvernosti, ktorý publikovalo vydavateľstvo Inaque v preklade Petra Bilého, nás núti premýšľať o mnohých veciach. Všetci túžime byť milovaní, obdivovaní a úspešní, no je na nás, akú cenu sme ochotní zaplatiť. Predpokladám, že po dočítaní sa každý zamyslí a pouvažuje, či a komu bude ochotný zveriť svoje tajomstvá.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments