To, že je príroda mocná čarodejka a človek ešte zďaleka neprišiel na všetky záhady s ňou spojené, je každému jasné. Dokonale sa o tom presvedčíme v knihe Evanjelium o úhoroch. „Úhor ľudí desí alebo odpudzuje. Je slizký, plazí sa, podobá sa na hada a hovorí sa o ňom, že požiera ľudské mŕtvoly.“ Príbeh o najzáhadnejšej rybe sveta švédskeho kultúrneho redaktora Patrika Svenssona získal v roku 2019 prestížnu švédsku literárnu cenu August Priset v kategórii non-fiction. Nič podobné som zatiaľ nečítala. Knihu publikovalo vydavateľstvo Lindeni v preklade Zuzany Inczingerovej.
Úhor dlho predstavoval prírodovedeckú záhadu. Niekoľko storočí, od Aristotela (ten si myslel, že sa rodia z blata), cez Francesca Rediho a Johannesa Schmidta až po Freuda, sa mnoho vedcov snažilo prísť na to, ako a kde sa úhor rozmnožuje a kde má uložené pohlavné orgány. Počas života prechádza niekoľkými metamorfózami. Predstavte si, že rozmnožovacie ústrojenstvo sa mu vyvíja až vtedy, keď sa rozhodne vrátiť na miesto svojho narodenia – do Sargasového mora. Úhory zo sladkovodných riek a jazier celého sveta putujú na toto jediné miesto. Počas poslednej premeny v ich telách zaniká žalúdok, neprijímajú potravu, zväčšenými plutvami sa snažia čo najskôr doraziť do cieľa. Jedná sa o akýsi typ biologicky vopred naplánovanej samovraždy. Kolobeh sa uzatvára. Stále nie sú jasné všetky podrobnosti, nakoľko sa nepodarilo nájsť dostatok dôkazov. Nik dokonca nevie, koľko rokov sa úhor dožíva (údajne to môže byť až 150), zatiaľ sa nepodarilo rozmnožovať ho v zajatí a najsmutnejšie je, že vymiera. Patrik Svensson podrobne mapuje život jedného z najzáhadnejších tvorov, aké kedy príroda stvorila. Dozvieme sa veľa zaujímavostí nielen o samotnom úhorovi, ale aj o ľuďoch, ktorí ho dlhé roky skúmali, či už sú to filozofovia alebo morskí biológovia. „Napriek všetkému ostáva preto aktuálna otázka, ktorá platí tak pre úhory, ako aj pre človeka: Odkiaľ berú istotu, ktorá cesta vedie späť k ich koreňom? Ako nájsť cestu domov?“
Celým rozprávaním sa tiahne ešte jeden príbeh. Autor sa s nami delí o láskavé a nežné spomienky na otca, s ktorým chodil chytať úhory. Otec ich miloval, bol nimi fascinovaný. Svensson si kladie otázky, odkiaľ sa vzala láska k rybolovu a aký má zmysel. Pokiaľ si pamätá, starý otec ryby nechytal. Pátranie sa teda nezameriava iba na spôsob života fascinujúceho tvora, ale aj na pátranie po rodinných koreňoch. Píše vrúcne, no vyhýba sa sentimentu. „ Aký je zmysel takéhoto lovu úhorov? Isteže, človek môže nájsť zmysel vo veci, pre ktorú iný nemá ani pochopenie, nemusí však zmysel byť súčasťou jednej súvislosti? A nemusí byť táto súvislosť niečo, čo sa aspoň chápe ako čosi väčšie ako človek sám? Človek sa predsa potrebuje pripojiť k niečomu, čo plynie, človek potrebuje cítiť, že patrí k niečomu kontinuálnemu, čo sa začína ešte pred ním a pokračuje po ňom. Potrebuje byť súčasťou väčšieho celku.“ Autor vo svojom rozprávaní spomína viaceré literárne diela, či už je to Plechový bubienok Guntera Grassa (scéna s úhorom je v románe mimoriadne odporná) alebo Vianova Pena dní, kde je úhor absurdnou postavou predpovedajúcou nešťastie. Kto surrealistické dielo čítal, iste vie, že hrdinke Chloe začalo rásť v pľúcach lekno, rastlina zo sveta úhorov. Lekno ako metafora hroznej choroby. Aj Svenssonov otec zomrel na rakovinu.
Názov knihy sa sprvoti môže javiť dosť podivne, no slovo evanjelium nie je zvolené len tak. Vybrané pasáže z biblie sú len drobným zrnkom evokujúcim presah do náboženstva. Zaoberá sa nimi iba toľko, koľko inými dielami spomenutými v rozprávaní. Evanjelium v tomto prípade môžeme brať ako rozjímanie o poznaní a chápaní záhad sveta i života. Koľko toho nevieme a čo všetko sa dá ešte naučiť a vypátrať. Kde sú hranice ľudského poznania? V evanjeliách sa rozoberá život Krista, v jeho evanjeliu vzdáva hold otcovi a vyjadruje úžas nad záhadným tvorom z dna riek a oceánov. Úhor je ohrozeným druhom, zrejme raz nastane čas, kedy ho budeme môcť vídať len v encyklopédiách, starých videách a dokumentárnych filmoch. Aký bude svet bez starodávneho tvora, staršieho než človek? Koľko toho vlastne môžeme vedieť o úhoroch alebo o človeku?Nikdy by som si nebola pomyslela, že ma príbeh, v ktorom hrá hlavnú rolu odpudivá ryba, tak dostane. Úhor sa stal symbolom všetkého, čo je záhadné a nevyspytateľné. Evanjelium o úhoroch je fascinujúca, zaujímavá a netradičná kniha, ktorá nadchne široké čitateľské publikum. „Viac ako dvetisíc rokov po Aristotelovi ostáva úhor prírodovedeckou záhadou, čo z neho robí akúsi symbolickú bytosť predstavujúcu to, čo sa zvykne nazývať metafyzickým.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments