V roku 2018 publikovalo vydavateľstvo Inaque knihu americkej spisovateľky, ocenenej Pulitzerom, Susan Faludi V tmavej komore vo vynikajúcom preklade Lucie Halovej. Nedokážem pochopiť, ako tento strhujúci príbeh mohol vtedy uniknúť mojej pozornosti! Našťastie si ku mne našiel cestu a ja nemôžem povedať iné než: Waw! Autorka na pozadí rodinnej histórie otvára témy mužskosti a ženskosti, feminizmu, holokaustu, transrodových ľudí a identity.
Susan Faludi sa vo svojich dielach zaoberá rôznymi stereotypmi a ich dopade na spoločnosť. V záverečnej poznámke prekladateľky som sa dočítala, že jej prvá kniha Backlash sa stala klasickým feministickým textom. Pri písaní V tmavej komore nezaprela v sebe novinárskeho ducha a urobila naozaj famózny výskum histórie Maďarska. Maďarsko je totiž rodisko jej otca Stevena Faludiho, ktorý sa narodil v roku 1927 v bohatej židovskej rodine ako István Friedman. Počas vojny sa pretĺkal ako vedel, prežil deportácie a bezuzdné vraždenie Židov v krajine plnej nenávisti a cez Dánsko a Brazíliu sa dostal do USA, kde sa oženil. Bol vychýreným odborníkom na upravovanie fotografií a pracoval pre mnohé renomované módne časopisy, napríklad Vogue, Glamour, Vanity Fair… Hoci sa narodil ako Žid, nikdy sa ním necítil byť, po vojne zaprel svoje korene aj rodinu. Manželka a deti to s ním nemali ľahké. Bol násilnícky, komplikovaný a neprístupný. Holokaust je odjakživa pre neho „len taká sprostosť“. Celý život mlčal o svojej minulosti. Po rozvode požiadal o maďarské občianstvo a vrátil sa do vlasti. Po sedemdesiatke sa dal v Thajsku preoperovať na ženu Stefánie a pozval dcéru Susan, aby zdokumentovala jeho premenu. Tá je sprvoti šokovaná, nevie ako reagovať, keď otec vyťahuje jedny ženské šaty za druhými, pýta sa na líčenie, chová sa ako žienka domáca a teší sa preukazovanej úcte, ktorej sa mu dostáva v ženskom tele. Hoci podstúpil zmenu pohlavia, odsudzuje Dúhové pochody, vysmieva sa účastníkom, že sú zvrhlíci. Vykrúca sa, keď sa ho pýta na vojnové roky či na bližšie informácie o prvotnom impulze a túžbe stať sa ženou. Stefánie si protirečí a zahmlieva. Úplne šokujúci je fakt, že bagatelizuje aj udalosti a násilie páchané cez vojnu na židovskom obyvateľstve. Dcéra si však postupne hľadá cestičky a odkrýva pred nami otrasné dejiny holokaustu, ktorých súčasťou boli jej predkovia. Nikdy neočakávala, že otec zloží zbrane, no v konečnom dôsledku svojím spôsobom dospeli k porozumeniu, ba priam k zblíženiu.
Na pozadí otcovej premeny skúma autorka identitu jednotlivcov, skupín aj národov. Vlastne jedného národa. Svoju pozornosť zamerala na Maďarsko, krajinu, ktorá sa cíti byť najviac ukrivdená. Maďari potláčajú svoju minulosť, prekrúcajú fakty a snažia sa vytvoriť vlastnú novú národnosť. Veď vieme, čo sa tam deje v novom miléniu. Faludi sa delí s čitateľom o obrovské množstvo informácií. Berie nás do predvojnového, vojnového, komunistického aj demokratického Maďarska. Úvahy, podrobné historické opisy, spájanie súvislostí – to všetko je veľmi zaujímavé. Nedokázala som sa odtrhnúť od knihy. Autorka si kladie otázku: Je identita niečo, čo si „vyberáte“, alebo je to skôr niečo, pred čím sa nedá ujsť? Stefánie mala na túto tému svojskú odpoveď: „Identita je…“ zaváhala, „je to, čo ti akceptuje spoločnosť. Musíš sa správať tak, ako to ľudia akceptujú, inak si narobíš nepriateľov. Tak to robím ja a nemám problémy.“Popri histórii sa, samozrejme, venuje otcovi/ Stefánii. Píše pútavo a živo. Stefánie je naozaj komplikovaná osoba, chvíľu vzbudzuje odpor, inokedy sympatie a neskôr zas ľútosť. Dcéra sa ju snaží všemožne pochopiť. Komunikuje s lekármi, priateľmi, preživšími príbuznými. Dôkladne pátra, aby sa otcovi, čo najviac priblížila a dokázala, že identita je veľmi premenlivá. Nevynechala ani opis otcovej operácie. Zoznamuje sa s Melániou, predtým Melom, ktorý taktiež podstúpil zmenu pohlavia, no po rokoch sa k prvotnej identite vracia, aby sa mohol oženiť s priateľkou. V knihe sa mihne viacero transrodových ľudí a sú takí rozdielni, že rozdielnejší už byť nemôžu.
Úplne sa stotožňujem s vyjadrením National Book Review: Výnimočná kniha: sčasti strhujúce rodinné pamäti, sčasti veľavravné dejiny holokaustu, ale najmä hlboké zamyslenie nad ľudskou identitou… V tmavej komore je výsostne aktuálna a významná kniha. Žijeme v dobe, keď sa zvádzajú trpké boje o identitu, no iba málokto má takú ľudskú túžbu porozumieť ako Susan Faludi.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments