Maggie O’Farrell patrí k uznávaným autorkám a jej diela často figurujú v rebríčkoch bestsellerov. Za román Hamnet získala ocenenie The Women’s Prize For Fiction. Naozaj zaslúžene. Dokázala, že aj o najznámejších historických postavách, medzi ktoré bezpochyby patrí aj William Shakespeare, sa dá vyrozprávať celkom nový príbeh z celkom nového pohľadu. Dielo je bravúrnym fiktívnym rozprávaním o tom, ako mohla smrť syna Hamneta podnietiť vznik jednej z najväčších hier slávneho dramatika. No je najmä krásnym vyobrazením Shakespeareovej manželky Anne Hathaway, ktorú história takpovediac znevažuje. Autorka v jednom rozhovore uviedla, že väčšina existujúceho materiálu opisuje Anne ako „sedliačku“, ktorá oklamala mladého Shakespeara a naschvál s ním otehotnela, aby si ju vzal. Teórie sa kultúrna obec drží aj napriek neexistujúcim dôkazom. Rozhodla sa radikálne zmeniť tento dlho zaužívaný pohľad na ženu svetoznámeho barda. V autorskej poznámke uvádza, že nasledovala príklad jej otca Richarda Hathawaya, ktorý ju v testamente nazval Agnes, a preto používa v románe toto meno. O živote slávneho dramatika toho nevieme veľa, no ešte menej informácií prinášajú historické pramene o jeho rodine. Z faktov je známe, že William a Anne mali spolu dcéru Susannu a dvojčatá Hamneta a Judith. Jedenásťročný chlapec v roku 1596 zomrel a príčina úmrtia nie je známa. O’Farrell si zvolila mor. V tej dobe totiž vyčíňal v celej Európe. Intímny portrét rodiny žijúcej v tieni čiernej smrti (ako sa mor zvykol nazývať) v súčasnej dobe pandémie naberá na aktuálnosti. Spisovateľka je očarujúca narátorka, vykúzlila živé historické prostredie, podfarbené krásnym poetickým jazykom, v ktorom dominujú intenzívne opisy deja i reálií, a čitateľovi tak prináša famózny zážitok. Musím vyzdvihnúť vynikajúci preklad Otakara Kořínka. Vystihol atmosféru príbehu a čitateľ sa doslova ocitá v 16. storočí. Román je písaný v prítomnom čase a spisovateľka v nás intenzívne umocňuje pocit, že sme priamo v alžbetínskom Anglicku, že nasávame vône a chute jedál, bylín a medu, cítime pach choroby a sme súčasťou ohromujúcej radosti pri pôrodoch a nesmiernej bolesti v čase smrti a žiaľu. Román publikovalo vydavateľstvo Tatran.
Vstup do deja je dramatický. Jedenásťročný Hamnet zúfalo hľadá pomoc pre sestričku – dvojičku Judith, ktorú spaľuje horúčka. Kde sú všetci? Kde je sestra Susanna, stará mama a mama? Nachádza iba surovca, starého otca, od ktorého sa mu ujde rana do hlavy. Napätie silnie. Vydýchneme si až o niekoľko strán, keď sa Agnes konečne vracia od včelích úľov. No len na chvíľu. Nad domom sa vznáša anjel smrti a začína sa boj o záchranu dieťaťa. Agnes v čase druhého tehotenstva netušila, že čaká dvojičky a vo svojich víziách vždy videla, že nad jej smrteľnou posteľou sa budú skláňať iba dve deti. Jedno z trojice je v ohrození. Za odvrátenie tejto predpovede je odhodlaná urobiť čokoľvek na svete. Nie, čierna smrť jej nevezme dieťa! Dovoľte mi krátke objasnenie Agnesiných zručností. V románe je Agnes dcérou bylinkárky, akejsi lesnej ženy, ktorá jedného dňa vyšla z lesa a stala sa manželkou statkára. Dievča po nej zdedilo zvláštne schopnosti, vie ľuďom z jedného bodu na ruke vyčítať budúcnosť, dokáže nájsť tie správne byliny na neduhy. Je netradičná, slobodomyseľná a láskavá. To ona je hlavnou hrdinkou románu, záhadná manželka veľkého barda, ktorý v knihe nie je ani raz nazvaný menom. Mladého Williama, syna rukavičkára, očarila natoľko, že sa stala jeho celoživotnou partnerkou.
V diele sa striedajú dve časové roviny. Posúvame sa tam a späť medzi rokom 1596, kedy zomrel Hamnet a osemdesiatymi rokmi 15. storočia, v ktorých sledujeme Williamovo dvorenie tajomnej Agnes, ich následné manželstvo a rodinný život. Pôrody detí vo mne vyvolali intenzívny pocit úžasu. Myslím, že každá matka si s láskou spomenie na príchod svojich potomkov na svet. Zázrak života je opísaný veľmi sugestívne. Keď som sa pristavila pri zrode života, spomeniem aj smrť. Strata dieťaťa je azda najväčšou stratou, aká sa dá prežiť. Autorka nežne a s citom opisuje pohrebné úkony a žiaľ matky nad smrťou syna. V tej chvíli som mala nutkanie objať ju a mlčať s ňou, pretože žiadne slová nič nezmôžu. Agnes trúchli a my s ňou. Najhorší je pocit viny. Vyčíta si, že bola slepá, že „nevidela“ hroziace nebezpečenstvo… Ako mohol byť osud taký krutý, upriamiť jej pozornosť na nesprávne dieťa a v čase nepozornosti vystrieť ruku a uchmatnúť jej to druhé? Keby to cítila, zachránila by ho? Zrejme nie. Vina zmiešaná so smútkom bolí dvojnásobne. „Ako má človek zatlačiť oči milovanému mŕtvemu dieťaťu? Nájsť dve mince a položiť ich do očných jamiek, aby držali viečka zavreté – je to vôbec možné?“V knihe je manželstvo Shakespearovcov problémové, idyla trvá len dovtedy, kým sa otec rodiny nezačne angažovať v Londýne a iba sporadicky navštevuje ženu a tri deti. Aj napriek tomu ich vzťah zvláštnym spôsobom prekypuje láskou a vášňou. Agnes ho takým robí. Ona je pomyselným krbom, srdcom domova. Necháva mužovi voľnosť a možnosť sebarealizácie. Výsledkom, ako všetci dobre vieme, je množstvo dramatických diel, ktoré sú dodnes ozdobou divadelných dosiek. Smrť syna manželov od seba ešte viac odtrhla. „Kto je ten človek vedľa nej, ktorý si nárokuje jej ruku, drží si ju pri sebe? V tvári, v lícnych kostiach, v obočí mu vidí mŕtveho syna, ale inak nič.“ Štyri roky po pohrebe napísal Shakespeare nesmrteľnú tragédiu Hamlet a O’Farrell, vychádzajúc z historických faktov, práve na tomto postavila svoj román. Prečo dramatik použil v titule divadelnej hry meno svojho mŕtveho syna? (Mená Hamnet a Hamlet sú v skutočnosti rovnaké mená, v matrikách zo 16. a 17. storočia celkom zameniteľné.) Rozuzlenie drámy prináša pochopenie, že aj ten najväčší smútok, najrozsiahlejšia bolesť a zlomené srdce môžu nájsť akú – takú útechu a uzdravenie.
Román Hamnet nás očarí intenzívnymi emóciami, neobyčajnými obrazmi a krásou slova. Je hlbokou štúdiou milujúcej ženy, smútiacej matky, ktorej Maggie O’Farrell namaľovala úplne nový portrét, čím dala po nose všetkým historikom, ktorí zabudli, že za úspešným mužom vždy stojí aj žena.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments