Veľká časť obyvateľov USA sa tvári, akoby otázka segregácie patrila k dávnej minulosti. Opak je pravdou. Ešte v 60. rokoch minulého storočia nemohli černošskí obyvatelia v Amerike navštevovať reštaurácie, v autobusoch mali vyhradené miesta a bolo nemysliteľné, aby deti študovali v školách pre „bielych“. To je len zlomok z príkazov a zákazov. Rasizmus prekvital a k zmenám dochádzalo slimačím tempom. Absurdnosť tejto doby výborne zachytil Colson Whitehead v strhujúcom románe Chlapci z Nickelu a potvrdil povesť jedného z najlepších spisovateľov svojej generácie. Je držiteľom viacerých literárnych ocenení a jedným zo štyroch spisovateľov v dejinách, ktorému dvakrát udelili prestížnu Pulitzerovu cenu. Prvý raz za Podzemnú železnicu (Ikar, 2018) a minulý rok za Chlapcov z Nickelu. Pri písaní ostatného románu sa inšpiroval skutočným príbehom Dozierovej školy na Floride, ktorá za viac ako sto rokov zničila život tisíckam detí. Archeológovia v okolí polepšovne vykopali množstvo neoznačených hrobov. Vyšetrovanie ukázalo, že tam zahynulo asi osemdesiatjeden chovancov. Nedávno otriasli verejnosťou správy o podobnom prípade v kanadskej provincii Britská Kolumbia, kde sa našiel masový hrob s pozostatkami viac ako dvoch stoviek tiel detí. Autor čerpal podklady k fiktívnemu príbehu z dôkladných reportáží Bena Mongomeryho v Tampa Bay Times a zo správy o forenznom výskume Dr. Erin Kimmerleovej, ktorá skúmala pozostatky tiel na pozemku Dozierovej školy.
Sny premenené na nočné mory
Černošský chlapec Elwood Curtis vyrastá na Floride v čase stále platných segregačných zákonov, ale aj silnejúceho boja za občianske práva. Dosahuje výborné študijné výsledky, pracuje a šetrí si na vysokú školu. Sníva o tom, že raz budú bieli aj čierni študovať bok po boku. Zapája sa do nelegálnych pochodov za lepší život. Z prejavov Martina Luthera Kinga, ktorých útržky autor zakomponoval do textu, nasáva každé slovo a čerpá obrovskú energiu. Osudnou sa mu stane cesta stopom. Nasadne do kradnutého auta a po obvinení sa okamžite ocitá v polepšovni Nickel. Tvrdá práca, mizerné vzdelávanie, šikana, znásilnenia, brutálne bitky dozorcov a strach z každého nového rána tvoria život za múrmi inštitúcie. Hlboké rany koženým remeňom sú poznávacím znamením previnilcov. Akákoľvek jazva je však lepšia než smrť v obručiach. „Väčšina tých, čo poznajú príbeh obručí na stromoch, dnes už nežije.“ Zoznamuje sa s Turnerom a ten ho učí zásadám prežitia. Krvavej bitke od sadistických tyranov v budove zvanej Biely dom sa však nevyhne. Elwood zisťuje, že rozmary dozorcov sa odhadnúť nedajú. „Zakázať si myšlienku na útek, čo i len najnepatrnejšiu myšlienku na útek, by znamenalo zabiť vlastnú ľudskosť.“Mikrokozmos skazeného sveta
Whitehead sa neupriamuje na detailné vykreslenie násilia, no aj tak je emocionálne náročné vnímať celú tú hrôzu. Necháva fakty hovoriť samé za seba. Úderne demonštruje, ako ideológia rasizmu podporovala vykorisťovanie černochov. Černošskí chlapci boli okrádaní o prídely potravín, oblečenia či hygienických potrieb, ktoré dozorcovia predávali obchodníkom v meste. Chovancov využívali na práce všetkého druhu pre prominentov žijúcich v susedstve nápravného zariadenia. Tisícky detí poznamenané hrôzostrašnými zážitkami sa len s ťažkosťami vracali do normálneho života. Ak vôbec. Elwood sa držal nádeje zubami-nechtami, bol presvedčený, že nakoniec zvíťazí pravda, dobro a spravodlivosť.
„Nickel bol jedno miesto, ale ak bolo jedno, existovali ich stovky, stovky Nickelov a Bielych domov roztrúsených po krajine ako fabriky na bolesť.“ Román nenechá nikoho chladným. Poukazuje na hriechy páchané v minulosti a apeluje na ľudskosť. Autorove obvinenia z amerického rasizmu sú presvedčivé, sú hlasom, ktorý chce byť vypočutý.
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 7 /2021), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
(Colson Whitehead: Chlapci z Nickelu, preklad Vladimír Gális, Slovart, 2021)
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments