Spisovateľka Elizabeth Harrower bola po smrti novinármi označená za zabudnutý klenot austrálskej literatúry. Najväčšiu slávu zažila v šesťdesiatych rokoch a v roku 1977 sa rozhodla ukončiť kariéru. Román V istých kruhoch bol v tej dobe pripravený do tlače, no na jej pokyn ho stiahli a až v roku 2014 napokon predsa len vyšiel v austrálskom vydavateľstve Text. Slovenskí čitatelia si ho môžu vychutnať vďaka vydavateľstvu Inaque a prekladu Kamily Laudovej.
Román by sa dal označiť ako hlboká psychologická štúdia ľudskej závislosti v nezdravých partnerských vzťahoch. Zaoberá sa triednymi rozdielmi a príležitosťami, ktoré život ponúka príslušníkom jednotlivých sociálnych tried. Je rozdelený na tri časti a do deja vstupujeme v období krátko po skončení druhej svetovej vojny. Predstavujú sa nám dve súrodenecké dvojice. Zoe a Russell Howardovci a Anna a Stephen Qualyovci. Pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov. Kým Zoe a jej brat vyrastali v bohatej rodine v náručí starostlivých rodičov, siroty Anna a Stephen žili v nedostatku a bez láskavej podpory u strýka a psychicky chorej tety. Autorka odhaľuje, ako veľmi rodinné zázemie formovalo povahu a budúcnosť protagonistov. Howardovci sú charizmatickí, sebavedomí, so životom plným príležitostí. Zoe je obľúbená, rozmaznaná a jej pohľad na svet je až príliš optimistický. Stephen v nej vzbudí záujem tým, že si ju ako prvý muž dovolil súdiť – „stal sa tak autoritou, nepopierateľným nadradeným.“ Napriek ich rozdielom ju silno priťahuje. Azda už vtedy sa rozhodla, že ho zo svojho života nepustí preč.
Cesty priateľov sa na istý čas rozišli, no po smrti matky, pani Howardovej, sú všetci naspäť v Austrálii. Russell je ženatý s predvojnovou láskou Lily, Zoe tvorí pár so Stephenom a z Anny je mladá vdova. Obe manželstvá svojím spôsobom škrípu. Očarujúca, talentovaná a zbožňovaná Zoe si naivne myslela, že dokáže zmeniť frustrovaného intelektuála Stephena na svoj obraz. Miesto toho skončili spútaní v nefunkčnom vzťahu. Ona obetovala mužovi vlastnú kariéru, zmenila sa, mlčky trpí jeho despotické chovanie a urážky, ktorými ju častuje. Neodolala čaru zvodného manipulátora. To je tak, keď sa zamilujeme z ľútosti a podľahneme falošným predstavám, že dokážeme niekoho pretvoriť. Zmena sa udiala, ale s ňou. Základom jej novej osobnosti sa stal Stephen. Russell taktiež nemá na ružiach ustlané. Jeho žena neustále frfle, nie je s ničím spokojná a až choro sa upäla na dcéry. Ešte je tu Anna, so svojou vrodenou dobrotou. Po smrti manžela sa vrhá z jedného mužského náručia do druhého, nikde nenachádza pokoj. Pookreje vždy v debatách s Russelom. Ľahko si domyslíme, že je za tým viac.
Dôležitú úlohu zohráva v románe ľútosť. Niektorí ľutujú, iný sa z ľútosti vysmieva. Ale každý jeden skôr či neskôr precitne. Anna je tá, ktorá má najzdravší pohľad na život: „Videla som, koľko nešťastia dokáže spôsobiť ľútosť. Človek ľútosťou k jednému ubližoval druhému, pričom si bol vedomý len svojich dobrých úmyslov.“ Russell, ktorý ľudí ľutuje, spochybňuje jej slová. Dialógy medzi nimi som si naozaj užila. Dráma odohrávajúca sa v tretej časti románu otvorí oči všetkým. Zoe už dávno nie je sebavedomá, Lilly ochorela z opičej lásky k dcéram a prepadá zúfalstvu, Stephen je čoraz chladnejší a manipulatívnejší a Russell je pomyselným tmelom. Škoda, že dostal v románe najmenej priestoru. Anna, ktorú som si najviac obľúbila, sa stáva akousi rozbuškou k obrovským zmenám.
Celý príbeh je postavený na výborných dialógoch. Treba pozorne čítať a sústrediť sa na každú jednu vetu. Podstatné informácie, ktoré posúvajú dej, sa hocikedy iba mihnú. Je dôležité ich zachytiť. Sila románu spočíva v zmenách charakterov, vo vývoji postáv a v uvedomovaní si životných omylov a chýb. Howardovci sa neustále zamýšľajú nad zásadnou otázkou, či ľudia mrhajú životom alebo napĺňajú svoj potenciál. Obaja sa zamerali na Stephena, Russell mu chce pomáhať na ceste k naplnenej kariére, Zoe zas zotrváva v klamlivom presvedčení, že jej láska ho zachráni pred premrhaním života. Je pre ňu projektom, lenže vysokú cenu v ňom zaplatí práve ona.Každá zo ženských postáv priniesla určitú obetu. Lily obetovala akademickú kariéru dcéram, ktoré nesplnili jej predstavy o ich budúcnosti, Anna si svoje trápenie z nenaplnených túžob niesla dlhé roky ako balvan na hrudi a Zoe venovala podstatnú časť života snahe urobiť manžela šťastným. Až odohrajúca sa melodráma pred samotným finále otvorila všetkým oči. Harrower nás motivuje, aby sme sa aj my hlbšie ponorili do vlastných problémov a pýtali sa sami seba, či môžeme byť spokojní s tým, ako žijeme. Sme tým, kým chceme byť alebo tým, kým chcú iní, aby sme boli? Netlačíme na pílu tam, kde by sme mali ubrať?
„Uvedomila si, že podľahla bežnej ilúzii: len keby bol niekto sám sebou a nielen napodobeninou toho, kým by mohol byť, bol by spokojnejší, príjemnejší, inteligentnejší, šťastnejší, dobrý, lepší, najlepší. Až nedávno jej napadlo, že maska by mohla byť lepšia ako to, čo skrýva.“
Je náročnejšie uchopiť po prvom prečítaní všetky témy a myšlienky, ktoré kniha predkladá. Preto sa teším na opätovné ponorenie do tohto výnimočného diela.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments