Piknik pri Hanging Rock

Joan Lindsay Piknik pri Hanging Rock

Ďalšia lahôdka z vydavateľstva Inaque v preklade Lucky Halovej nemohla chýbať v mojom čitateľskom portfóliu. Hneď ako mi útly román Piknik pri Hanging Rock austrálskej spisovateľky Joan Lindsay poštárka podala do ruky, neodolala som a pustila som sa doň, pretože anotácia sľubovala skvelý čitateľský zážitok. Svoj sľub splnila do bodky.

Do deja vstupujeme ráno na sviatok svätého Valentína v roku 1900. Nadšené, rozchichotané a nedočkavé študentky súkromnej Appleyardovej akadémie sa už nevedia dočkať pikniku poblíž týčiacich sa štítov skalného pohoria plného bizarných tvarov, roklín, prepadlísk a platní, ktoré vznikli sopečnou činnosťou. Najprv je všetko, ako má byť, motýle poletujú, listy, kvety, trávy žiaria a chvejú sa pod klenbou svetla, po jazierku sa preháňajú vodné chrobáky a dievčatá leňošia po dobrom obede v tieňoch stromov. Jedna z učiteliek v dobrej nálade dovolí štyrom študentkám opustiť skupinu, aby mohli bližšie preskúmať úpätie hory. Aj keby ste nečítali anotáciu, blížiace sa zlo predpovedajú zastavené hodinky učiteliek i kočiša. Na skale sa udejú nepochopiteľné veci. Mladé ženy sa driapu stále vyššie, akoby ich priťahovala nejaké sila. Nedbajú na rozstrapkané sukne, ostré skaly, postupne sa vyzúvajú, zobliekajú pančuchy a za hlasného protestovania najmladšej spolužiačky miznú za najbližšou skalou. „„Miranda!“ V neskutočnom tichu akoby jej hlas patril niekomu inému kdesi ďaleko, jej chrapľavý škrekot zanikal medzi skalnými stenami.“ Edith sa celá vydesená a hysterická vracia, ani nevediac ako, k vystrašenej skupine. Nič si nepamätá, súvislého slova z nej nedostať. Aby toho nebolo málo, zmizla aj učiteľka matematiky.

Prebieha rozsiahle pátranie, študentky hľadajú ľudia i stopárske psy. Bezvýsledne. Nad akadémiou sa sťahujú mračná. Rodičia detí sú plní obáv. Riaditeľka školy je zvláštna a jej postava s pribúdajúcimi stranami nadobúda čoraz zlovestnejší charakter. Sympatický kočiš Albert a mladý pán Michael boli poslední, ktorí videli dievčatá živé. Ani im nie je ich osud ľahostajný a púšťajú sa do pátrania na vlastnú päsť. Do pohybu sa dáva ďalšia séria temných udalostí.

Príbeh sa od polovice rysuje v čoraz temnejších kontúrach. „Čitateľ, ktorý z vtáčej perspektívy pozoruje všetko, čo sa odohralo odo dňa pikniku, si už určite všimol, ako do rozširujúcej sa tkaniny zapadajú stále ďalšie osoby, ktoré predtým stáli na okraji diania. V Appleyardovej akadémii sa sčista-jasna začal vytvárať vzor od chvíle, keď prvé lúče slnka zapálili georgíny v to ráno na svätého Valentína a žiačky, ktoré vstali skoro, si vymieňali nevinné pohľadnice a pozornosti.“ Záhadné zmiznutie dievčat neustále plní stránky novín, objavujú sa domnienky, že skončili v nevestincoch, alebo ich niekto znásilnil, okradol, uniesol a zabil. Možno spadli do jednej z údajne bezodných priepastí, a možno sa udialo niečo nadprirodzené. Lindsay famózne buduje atmosféru, dokáže človeka úplne opantať a pohltiť. Zlovestné ticho pred búrkou umocňuje vsuvkami písanými v prítomnom čase, opakujúcim sa motívom stojacich hodín a rozširujúcej sa tkaniny, ktorej vlákna sa splietajú okolo akadémie a jej obyvateľov. Pomyselný vzor sa neustále rozširuje, prehlbuje a preniká do okolia, kde obyvatelia ani len netušia o svojich pridelených miestach v dráme.

Prostredie, v ktorom sa dej odohráva, je na jednej strane vykreslené ako nádherné, prekypujúce životom, plné rastlín hýriacich farbami, ale na druhej strane vnímame akúsi nepreniknuteľnú hrôzu. Ja Skalu a prostredie považujem za ďalšie plnohodnotné postavy. Autorka im venovala naozaj veľkú pozornosť, dusno v akadémii sa dá krájať a aj najdrobnejšia sirôtka doslova ožíva pred očami. Dočítala som sa, že knihu napísala veľmi rýchlo po tom, čo mala obzvlášť živý sen. A snové pocity prenikli aj do románu. Najintenzívnejšie ich cítiť, keď neviditeľná sila ťahá dievčatá medzi skaly.

Lindsay dodáva príbehu s prvkami gotiky dôveryhodnosť záverečným úryvkom z melbournských novín, ktorý podrobne skúma záhadu zmiznutia študentiek, no v úvode sa zas naopak hrá s fantáziou čitateľov, píše, že rozhodnutie o tom, či sú udalosti Pikniku pri Hanging Rock skutočné alebo vymyslené, ponecháva na nás. Je nemožné nájsť dôkazy o pravosti článku, sme teda vydaní na pospas sladkej nevedomosti. V roku 1975 sa príbeh dočkal filmového spracovania a film sa okamžite stal kultovým. V roku 2019 bola uvedená šesťdielna seriálová adaptácia v trošku modernejšom šate.

Na záver už iba dodám, že Piknik pri Hanging Rock je napínavý, záhadný a atmosférický román. Nechajte sa ním pohltiť, pozorne načúvajte slovám ale aj podprahovému šepkaniu prírody. Odmenou vám bude dokonalý čitateľský zážitok.

Ukážku z Pikniku pri Hanging Rock nájdete na stránke Inaque

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť