Simone de Beauvoir Nerozlučné

Simone de Beauvoir Nerozlučné

Plačem dnes večer preto, že ste mŕtva, alebo preto, že ja žijem? Mala by som vám tento príbeh venovať, ale viem, že už nikde nie ste a ja sa s vami rozprávam len vďaka dômyselnému klamu literatúry. Napokon nejde o váš príbeh, ale len nami inšpirované rozprávanie. Neboli ste Andrée a ja nie som Sylvie, ktorá rozpráva v mojom mene.

Takto sa v úvode novely Nerozlučné prihovára Simone de Beauvoir drahej priateľke Zaze, ktorá zomrela veľmi mladá, ale Simone si ju navždy nosila v srdci. Zoznámili sa ako deväťročné v súkromnej katolíckej škole. Élisabeth Lacoin, prezývaná Zaza, okamžite padla svojou prirodzenosťou, šarmom a odvahou do oka prísne vychovávanej Simone. Stali sa z nich nerozlučné priateľky, súťažili o prvenstvá v triede a viedli dlhé rozhovory na všetky možné témy. Zaujímavé je, že v tom období dobe si deti z „lepších“ rodín vykali. Nikdy s vykaním neprestali, ani keď si ako dospelé písali listy, do ktorých môžeme nahliadnuť vďaka úryvkom z korešpondencie v závere knihy. Dokončenú novelu autorka nepublikovala, stalo sa tak až tridsaťštyri rokov po jej smrti. Podľa doslovu, ktorý ku knihe napísala adoptívna dcéra Sylvie Le Bon de Beauvoir, cítila Simone k Zaze nesmiernu lásku. Aj z príbehu je zrejmé, ako veľmi dievčatko priliplo k priateľke. Zosmutnelo, keď zistilo, že jeho city nie sú a nebudú opätované, lež na ich priateľstve sa nič nezmenilo. Obe vyrastali v prísnej katolíckej výchove, no už v útlom veku Simone začala o Bohu pochybovať. Počas dospievania odmietala myšlienku nechať sa spútať náboženstvom, manželstvom a nalinkovaným životom. Vtedy to tak bolo: buď dohodnutý sobáš alebo kláštor. Rodičia Zazy neradi videli Simone v dcérinej blízkosti, zdala sa im nekonvenčná, nespútaná a málo veriaca. Matka Zaze zabránila v prvej láske a rovnako bola proti, keď zahorela citmi k chlapcovi z nevyhovujúcej spoločenskej vrstvy. Mladá žena trpela a strácala radosť zo života. Paradoxom je, že jej matku tiež kedysi nasilu vydali a to isté sa chystala urobiť svojej dcére. Bludný kruh opakovaných chýb je, tuším, nezastaviteľný. Zomrela Zaza kvôli duševnej rozorvanosti a svojej výnimočnosti, ktorá odporovala všetkému, čo z nej chceli mať rodičia? Podľa lekárov skonala na vírovú encefalitídu, ale z príbehu vyčítate medzi riadkami niečo iné. Simone by povedala: „Zaza umrela, lebo bola výnimočná. Zavraždili ju, jej smrť bola spiritualistickým zločinom.“

Ako v úvode uvádza Simone de Beauvoir, nejedná sa úplne o reálny príbeh. Niektoré veci sú pozmenené a skutočné fakty viac približuje doslov a prílohy. Hlavné hrdinky príbehu sú Sylvie (Simone) a Andrée (Élisabeth). Zoznamujú sa v katolíckej škole a okamžite si padnú do oka. Kým sú deťmi čas plynie bezstarostne, učia sa, šepkajú si, dospievajú. Vytvoria si medzi sebou silné puto. Sylvie je až príliš závislá na priateľstve, vrúcne city k Andrée tají. Takéto niečo je predsa v spoločenských kruhoch neprípustné. Jedného dňa však tajomstvo neudrží a hoci priateľka jej city neopätuje, má ju od tej chvíle ešte radšej. Zošnurované katolíckym náboženstvom len ťažko rozprestierajú pomyselné krídla. Sylvie v detstve zaujalo slovo „defetisti“. Boli to ľudia, ktorí si mysleli, že Francúzsko prehrá vojnu. Otec tvrdil, že by ich mali postrieľať. „To, čo si myslíme, si predsa nemyslíme naschvál, naozaj možno človeka potrestať za jeho myšlienky?“

Už v tejto Sylviinej (Simoninej) vete vidím zárodok jej nespútaného ducha. Rebelské myšlienky a neskôr skutky a priateľstvo s Andrée (Élizabeth) vyformovali filozofku a spisovateľku do osobnosti, ktorú spoznal svet.

Andrée bola v škole zdravo drzá a priateľka sa ňou nechala inšpirovať. Dospeli v odvážne mladé ženy. Stopku Andréinmu rozletu dáva matka. Stretnutia priateliek sú čoraz redšie, Andrée je neustále zamestnaná domácimi prácami, večierkami, rôznymi matkinými vrtochmi. Navyše sa nedokáže oslobodiť zo strachu z Boha. Nikdy neprestala veriť, nikdy sa však nedokázala presvedčiť o jeho dobrote, ale zároveň sa mu nechcela znepáčiť. Rozprávačka si raz povzdychla: „Bolo by to jednoduchšie, keby rovnako ako ja prišla o vieru vo chvíli, keď viera prišla o naivitu.“ Dievčatá rozoberajú témy náboženstva, manželstva, vzťahov. Spoločnosť, v ktorej sa pohybujú, je príliš úzkoprsá. „Bolo zrejmé, že odpovede na otázky, ktoré nás pohlcovali, sme mohli nájsť len samy.“

Veľmi emotívnym momentom v knihe je situácia, kedy si Andrée naschvál spôsobí zranenie, aby si konečne mohla oddýchnuť a tráviť čas s priateľkou. Tlak na jej psychiku bol v tej dobe už neznesiteľný. Matka neschvaľuje priateľa, ktorého miluje a núti ju odísť do Anglicka. Od toho okamihu sa smrť blíži míľovými krokmi.

Autobiografická novela Nerozlučné je silným a zároveň krehkým príbehom. Konvencie, príkazy a zákazy zmenili dieťa prekypujúce životom, sršiace odvahou a túžiace žiť život plnými dúškami na nešťastnú ženu, ktorá ťarchu smútku a životných okolností už nedokázala uniesť. Zaza bola výnimočná, nezapadala do nalinajkovaného systému, jej jedinečnosť bola potlačená a tento zločin si Simone príliš dobre uvedomovala. Smrť priateľky bola pre ňu azda jedným z kľúčových motívov, vďaka ktorým sa sformoval jej názor na nerovnosť pohlaví a feministická ikona sa s vervou pustila do boja za emancipáciu a proti útlaku žien. Túto vynikajúcu knihu publikovalo vydavateľstvo Inaque v preklade Kamily Laudovej.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť