Stará žena Estele patrí sebe, všetkým a nikomu. Vyrástla ako strom pri rieke uprostred dediny. Tvrdí, že nový Boh je iba prezdobený porcelán a v srdci stále opatruje staré božstvá. Žije v dedine na francúzskom vidieku, kde sa koncom 17. storočia narodila hrdinka románu Adeline. Dievčatko veľmi rado kreslí, obdivuje stolárske umenie svojho otca a pomaly dospieva. Od starých bohov si neustále niečo praje a obetuje im drobné vzácnosti. „A ani v najtemnejšej hodine zúfalstva či núdze sa nemodli k bohom, ktorí odpovedajú po súmraku,“ vštepovala jej Estele. Keď chcú rodičia Adeline nasilu vydať za staršieho vdovca, pravidlo poruší. Temnému mužovi prisľúbi dušu výmenou za slobodu a neobmedzený čas pokiaľ bude sama chcieť žiť. V tom okamihu sa stáva nesmrteľnou a otvára sa pred ňou svet plný nekonečných možností. Nebol by to však „diabol“, keby zmluva nemala háčik. V tomto prípade obrovský hák. Adeline zostáva uväznená v samote. Nik, s kým sa stretne, si ju nezapamätá. Stačí, že sa na okamih vzdiali z jeho zorného poľa. Aby som to viac priblížila, predstavte si, že sa s niekým zoznámite v bare, odídete na toaletu a keď sa vrátite, človek na vás dovtedy zabudne, vôbec vás nespoznáva. Pokušiteľ, ktorého nazvala Luc, neustále tlačí na dievča, aby sa vzdalo nesmrteľnosti a odovzdalo mu dušu. Tristo rokov sa Addie, múza maliarov, hudobníkov a ďalších umelcov pretĺka svetom, kradne jedlo a veci, prespáva v prázdnych bytoch a domoch či u milencov na jednu noc, až kým jedného dňa nevstúpi v New Yorku do antikvariátu a nestretne Henryho. Stal sa zázrak! Mladík si dievča, ktoré sa mu deň predtým snažilo ukradnúť Ovídia v gréčtine, pamätá. Addie dokáže po prvý raz od stretnutia s Lucom vysloviť svoje meno. Nadšenie sa nedá ani opísať. Radosť jej kalí iba obava z Temného. Čo urobí, keď zistí, že pravidlá hry sa zázračne zmenili? Čas od času ju totiž na výročie navštevuje. Dynamika deja a pnutie medzi trojicou protagonistov naberá na obrátkach.
Román sa skladá z dvoch časových línií, striedajú sa kapitoly z New Yorku v roku 2014 a cesta Addie naprieč storočiami. Prežila vojny, zažila revolúcie a znovuzrodenie. Zanechala svoje stopy na tisíckach umeleckých diel (ako inšpirácia a múza, sama nič nemohla kvôli prekliatiu tvoriť), videla zázraky, „zbláznila sa“, tancovala v závejoch a mrzla v uliciach veľkomiest. Okúsila chudobu aj prepych, ale vždy sama, neskutočne osamelá. Každý milenec na ňu po strávenej noci zabudol. Žiadni priatelia, rodina, partneri, nik, všetci iba do okamihu, kým, obrazne povedané, neotočili hlavu. Mladá žena sa však naučila prežiť a učí sa porozumieť pravidlám kliatby a rozmarom Temného. Ich vzťah je zvláštny, chýbajú si a nenávidia sa navzájom. Desaťročia medzi nimi vytvorili nedefinovateľné puto.
Príbeh o obchode s diablom je starý ako ľudstvo samo. V. E. Schwab sa nezameriava len na tisíckrát použitú kostru – zapredám dušu, dostanem talent alebo mladosť, do popredia posúva oveľa iné a dôležitejšie témy: desivú osamelosť, túžbu byť videný a milovaný, prianie zanechať po sebe stopy a v neposlednom rade uvedomenie si plynutia času a stanovenie životných priorít. Je to taktiež kniha o ženách, o ich mieste vo svete. Addie sa rozhodla byť nezávislá, také niečo bolo v 16., 17., 18., ba aj v 19. storočí nemožné. Práve kvôli nezávislosti a slobode uzavrela pakt s Lucom. Lenže on definíciu slobody a nezávislosti prekrútil, nik si ju nepamätá a ona nedokáže vysloviť vlastné meno. To je veľmi ďaleko od vytúženého sna. Nesmrteľnosť, ruka v ruke s „neviditeľnosťou“, sa po storočiach už niekedy za výhru považovať nedá… Addie sa niekoľkokrát počas dlhých osamelých rokov vracia do rodnej dediny. Autentický a dojímavý pocit straty prežívame spolu s ňou. Stopy detstva a predošlého života postupne blednú a miznú. Samota je sem tam fajn, no osamelosť je hrozná. Osamelý človek prepadá zúfalstvu a inak to nie je ani u hlavnej hrdinky. Určite si viete predstaviť, aké emócie ňou otriasli, keď sa objavil Henri a povedal vetu: Ja si ťa pamätám. Henry je v tomto triptychu postáv v podstate jediným skutočným človekom, je nerozhodný, hľadá svoju cestu a tak trochu paralyzovaný otázkami najbližších, zatiaľ nemá jasno, čo chce v živote dosiahnuť. A aj on skrýva vlastné tajomstvo. Jeho prezradenie je zlomom v príbehu. Čitateľ s napätím očakáva, ako spisovateľka tento ťažký oriešok napokon rozlúskne.„Život trvá tak dlho, ako človek chce, len o minútu kratšie.“
„Addie už dlho nebola naozaj zhrozená. Smútok pozná, osamelosť aj žiaľ tiež, ale strach cítia len tí, čo majú čo stratiť. A aj tak… Keď sa pozrie do tej temnoty, bojí sa.“
Výborný fantasy román Neviditeľný život Addie LaRueovej z vydavateľstva Slovart v preklade Milice Novákovej vás pohltí. Frfľoši ofrfľú niektoré nelogické drobnosti, ale som presvedčená, že drvivá väčšina prijme príbeh kladne. Páčil sa mi pisateľský štýl autorky. V druhej polovici knihy sa akoby roztrhlo vrece s krátkymi údernými vetami. Hoci je Addie človek, ktorý je takpovediac neviditeľný, vy ju uvidíte a nezabudnete na ňu. Krásne to povedal Neil Gaiman: „Na niekoho, kto bol odsúdený na zabudnutie, je Addie LaRueová nádherne nezabudnuteľná postava.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments