Krásna zvonka i zvnútra, taká je útla knižka Starec a more príbehov nemeckého spisovateľa, dramatika a novinára Carstena Henna, ktorú publikovalo vydavateľstvo Tatran v preklade Jany Petrikovičovej. Ak máte radi príbehy, kde postavy doslova žijú s knihami po boku i v srdci, tak smelo do nej. Nikde som nenašla uvedené, pre akú vekovú kategóriu je určená, no podľa mňa ju smelo môžu čítať deti i dospelí. Dospeláci prižmúria oko nad niektorými nie celkom reálnymi situáciami a riešeniami, a rovnako ako deti, si užijú čarovný príbeh o starom kníhkupcovi, jeho verných zákazníkoch a malom zvedavom dievčatku, ktoré raz pripomína Pippi Dlhú Pančuchu, inokedy Annu Shirleyovú a veru aj detektíva Orieška.
„Hovorí sa, že knihy si samy nájdu svojich čitateľov – no občas potrebujú, aby im niekto ukázal cestu.“ Zamestnanec kníhkupectva Pri mestskej bráne Carl Kollhoff už mnoho rokov denno–denne kráča pomalým rovnomerným krokom mestom a podľa vkusu vyberá a doručuje romány verným zákazníkom, ktorí z toho či onoho dôvodu preferujú donášku kníh domov. Miluje knihy, žije nimi a tak sa mu realita prelína so svetom fantázie, románové postavy mu splývajú so skutočnými ľuďmi. Všetkým svojim zákazníkom dal prezývky podľa literárnych hrdinov. Vždy chodí zásadne sám, nikde sa dlho nezdrží, dokončí roznášku a doma si v pokoji číta. Každodennú rutinu jedného dňa naruší deväťročná Saša. Spočiatku je pre Carla ako tŕň v päte. Človeku, ktorý má rád ticho a samotu, uragán slov z úst prostorekej dievčiny nie je príliš pochuti. Postupne si však získava jeho srdce a rozhovory naberajú na obrátkach. Vzniká pri nich mnoho úsmevných ale aj dojímavých situácií. Saša veľmi túži po tom, aby aj jej vybral meno niektorej z románových postáv. Ťažký oriešok. Prostoreké dievčatko si omotáva okolo prsta aj Carlových zákazníkov, ktorí, ako sa ukáže, bojujú všetci do jedného s nejakým osobným problémom.
Knihy majú zázračnú moc spájať ľudí. Napokon, určite to sami poznáte. Stačí, že sa v okolí knihomila vyskytne ďalší a spoločná reč nemá šancu uviaznuť. Autor do textu zakomponoval množstvo literárnych diel a odkazov na ne. Niektoré zo spomínaných titulov na Slovensku zatiaľ neboli preložené, no ak čitateľ pozná aspoň tie, ktoré vyšli aj u nás, odkrývajú sa pred ním nové vrstvy príbehu. Skryté odkazy môžete hľadať aj v názvoch kapitol. Henn svojím príbehom doslova vyzýva k čítaniu. Motivačných viet a odsekov je v texte neúrekom. Niektoré ste už možno kdesi inde čítali, len v iných „šatách“. Nič to však nemení na tom, že ak bude knihu čítať dieťa, môžu ho motivovať a priviesť k ešte väčšej láske k literatúre. „Je úplne jedno, koľko kníh človek prečíta, vždy zostane oveľa viac tých, ktoré neprečíta. To je na tom smutné. Pretože ten, kto rád číta, túži prečítať všetky dobré knihy, čo existujú.“ Tí, čo milujú čítanie určite vedia, aká dôležitá vie byť dobrá kniha. Keď sa vám do rúk dostane tá správna v pravý čas, môže zachrániť aj život. To som trochu prehnala, no akiste mi rozumiete. A možno neprehnala…„Vieš,“ prehovoril Carl, „knihomili sú veľmi vzácne tvory, väčšinou veľmi hanblivé. Je to navyše druh, ktorý vymiera a treba ho bezpodmienečne chrániť.“ S týmto Carlovým výrokom môžete, aj nemusíte súhlasiť. Ja ako učiteľka si s ľútosťou všímam, že detských knihomilov z roka na rok ubúda. Ak ich bolo kedysi v triede päť, dnes sú sotva dvaja. Keď im čítam ja, počúvajú, tešia sa, no sami do rúk knihu nevezmú. Možno sa k nim zatiaľ nedostala tá správna. Skúsim im podstrčiť Starca a more príbehov. „Lebo knihy potrebujú niekoho, kto im ukáže správnu cestu.“ Dúfam, že sa im v tom mori chytí na udicu dobrý úlovok. Majú z čoho vyberať, Carl má v ponuke hromadu dospeláckych aj detských titulov.
V Deutschlandfunk „Lesart“ napísali: „Najvrúcnejší a najdojímavejší román, aký sme si v tomto zvláštnom roku mohli želať. Tento príbeh človeka pri čítaní priam objíme, doslova ho vezme do náručia.“ Ach, áno! Zo začiatku som malilinkú chvíľu frflala (kým sa mi okolo krku nehodila Saša), ale potom ma príbeh objal a nepustil. Aj som si od dojatia poplakala (to som celá ja), veľa som sa usmievala a pri každom otočení stránky mi v mysli vyskočila myšlienka: Takú Sašu chcem mať doma.
Starec a more príbehov je vyznaním lásky písanému slovu. Je tiež krásnou metaforou. My všetci sme ako Carl, nosíme v sebe more príbehov, tie ktoré sme prežili, aj tie, ktoré sme si odniesli z románov, rozprávok, noviel, poviedok, básní či piesní.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments