Virginie Despentes Život Vernona Subutexa 2

Virginie Despentes Život Vernona Subutexa 2

V roku 2020 som podľahla čaru Vernona Subutexa. Kto ešte o tomto týpkovi nepočul, celkom vám závidím, pretože si môžete naraz vychutnať prvý aj druhý diel trilógie Virginie Despentes Život Vernona Subutexa. Publikovalo ho vydavateľstvo Inaque vo výbornom preklade Ani Ostrihoňovej. Nebudem veľmi rozoberať prvú časť, recenziu nájdete tu na Sieťovke, len pripomeniem, že horúčkovité pátranie po posledných nahrávkach so „spoveďou“ charizmatickej rockovej hviezdy Alexa Bleacha v dvojke pokračuje. Opäť tu máme panoptikum známych svojráznych postáv, preto je nevyhnutné pustiť sa najprv do prvej časti. Despentes nám síce v skratke objasňuje, čo sa stalo a v úvode sú charakteristiky jednotlivých protagonistov, ale naozaj odporúčam začať pekne od piky.

Vernon skončil v horúčkach na lavičke v parku a kamaráta Xaviera hospitalizovali po poriadnej nakladačke. Našťastie obaja prežili a hon na kazety pokračuje. Vernon, zdá sa, už nechce mať s minulosťou nič spoločné. Zapáčil sa mu život bezdomovca. Po boku kamarátov z mokrej štvrte vylihuje na lavičke s výhľadom na Notre Dame a užíva si pokoj. Nezaujíma sa o to, čo sa deje v meste. Neskôr sa presúva na koľajisko a užíva si „štvorhviezdičkové ubytko“, tulácky palác, tiché priestranné, bukolické miesto, kde rastú kvety a nikomu nebije do očí. Pornoherečka Pamela, bývalá basgitaristka Emilie, Hyena – súkromná detektívka momentálne sa venujúca kyberšikane, bývalá frajerka Alexa Bleacha Sylvie, hudobná kritička Lydia Bazooka, transrodový muž Daniel, no v prvom rade filmový producent a sexuálny predátor (hovädo) Laurent Dopalet – títo všetci hľadajú jednak Subutexa a jednak nahrávky. Toto groteskné turné je šťavnato korenené iróniou, čiernym humorom, vulgarizmami ale najmä vynikajúcimi komentármi a odkazmi na súčasnú spoločnosť. Despentes ukazuje nahú pravdu v tej najsurovejšej podobe. Spoločnosť je nenásytná a bezohľadná. Niektorí jedinci sa neštítia s vystrčenými lakťami kráčať cez mŕtvoly.

O kazety má enormný záujem Dopalet. Neskutočne sa obáva ich obsahu. Má toho za ušami viac než dosť a aj on bol možno príčinou Alexovej predčasnej smrti, pretože zaplatil Hyene, aby ho sústavne ničila na sociálnych sieťach. Podarí sa mu umlčať minulosť? „Kriste, Satana ho vie nasrať ešte aj po smrti. Spravil by lepšie, keby si šiel dať predpísať bromid draselný v deň, keď prvýkrát podľahol jej čaru.“ Vrásky na čele mu robia aj osobné útoky. Skupinka lesbičiek na čele s moslimkou Aïchou totiž vzali spravodlivosť do vlastných rúk a ozdobili jeho dom nelichotivými nápismi. Spomínate si, ako Lisbeth Salanderová v románe Muži, ktorí nenávidia ženy, vytetovala tomu odpornému slizákovi a násilníkovi na hruď nápis Som sadistická sviňa? Úžasný spôsob pomsty. Aj teraz si ženy naplánovali podobnú akciu. A smelo im môžeme zatlieskať. Bravo! Aïcha túži zistiť, ako naozaj zomrela jej matka, pornohviezda Vodka Satana.

Vernon sa v druhej časti drží tak nejako v pozadí, no ani na chvíľu nestratíme o jeho osobu záujem. Je rovnako očarujúci (nevadí, že smrdí) a charizmatický. Priatelia nevedomky začínajú budovať kult Subutexa. Davy nadšencov zapĺňajú park Buttes-Chamont, vzhliadajú k Vernonovi, sú ním opäť očarení. Má dar priťahovať ľudí. Z nešťastia ho vytrhlo stretnutie s Charlesom. Alkáč Charles je stratená existencia, ale pozor, vyhral obrovské peniaze v lotérii a nikomu sa nezdôveril. Žije skoro bezdomoveckým životom a má na saláme. Veľké peniaze v ňom vyvolávajú strach.

Pri čítaní môžete mať pocit skupinovej terapie. Despentes odhaľuje a podrobnejšie rozoberá charaktery a život jednotlivých postáv, tempo je pomalšie, už sa zbesilo nepresúvame po Paríži z klubu do klubu, lež si vychutnávame výborné dialógy a autorkine postrehy týkajúce sa všetkého možného, čo sa deje naokolo. Despentes nemá problém požívať slová ako smradľavý černoch, vraždiaci moslim, teploš, buzna, kurva či zlodejský romák. Lenže vždy úderne, s iróniou alebo sarkazmom. Nedáva si servítku pred ústa, keď komentuje politickú situáciu, rasizmus, LGBTI komunitu, cirkev alebo sociálne rozdiely. „Julien neprestajne melie o skutočnom francúzskom ľude, ale o robotníkoch a o tom, ako žijú vie hovno. Stredostavovský debilko ich stále núti rozdávať deky bezďákom – akoby mu to niekedy hrozilo. Prečo musí človeka tak srať, doriti?“ Vo svojom prejave je úplne slobodná, svojská, famózna a jedinečná. Toľko som sa nasmiala pri rozhovoroch o lesbách a gayoch. Jej homosexuálne postavy si dokážu neskutočne zo seba aj z komunity uťahovať. Sú úžasní/é. „Vyžaruje z nej povestná radosť zo ženskosti, zo všetkých pórov jej tela srší: je zábava byť za kravu!“ „Gaelle nikdy nebola monogamná. To je niečo pre škaredých ľudí.“ Despentes je drsná, naozaj drsná. A predsa cítime, že sa dej i hrdinovia aj hrdinky v pokračovaní upokojili. Nik nemyslí na pomstu Vernonovi. Veď taká Sylvie ho chcela zabiť, vykastrovať vlastnými zubami a zrazu je ako baránok. Hyena mu šla po krku a teraz neváha v sprche umývať jeho smradľavé telo. Ba dokonca nácek, ktorý sa zúčastnil bitky na konci prvého dielu, zapadne do partie (ok, hlavne sa chcel zoznámiť s pornohviezdou Pamelou Kant) a ešte predtým môžeme nazrieť do jeho hlavy.

Vedela by som o knihe písať celé litánie, ale kto by to čítal. Že? Zápletka okolo feministickej pomsty ma nesmierne bavila. Som za to, aby zvrhlíci pykali za svoje činy a fandím každej zmene k lepšiemu týkajúcej sa postaveniu žien a LGBTI komunity. Kolektívne vyliatie hnevu na hlavu sexuálneho predátora môže byť otvorenými dverami k odvahe žien, ktoré ešte stále mlčia… Rovnako ma fascinoval vznikajúci kult okolo hlavného hrdinu. Ľudia sú ľahko ovplyvniteľní, podliehajú čaru iných, stávajú sa opakom toho, čo boli doteraz. Virginia Despantes natvrdo odhaľuje realitu, v ktorej sa v súčasnej dobe tackáme. Áno, tackáme, nehovorte, že tiež častokrát nemáte ten pocit. Život Vernona Subutexa opisuje protiklady spoločnosti. Príbeh je plný kultúrnych turbulencíí a meniacej sa morálky. Nové je v boji so starým a často opačné typy spája hudba, tanec večierky a zábava. Punkrockerka Despentes má brilantný zmysel pre ostrý humor. Obraz turbulentnej súčasnosti opísala zábavným spôsobom, pričom niekedy človeka až zamrazí. Na záver dodám, že sa nezameriava iba na ženy ale odhaľuje aj konfliktnosť a zraniteľnosť mužov. Pekne ich všetkých v parku okolo Vernona pomiešala. Komunita je otvorená, ženy a muži sa navzájom rešpektujú a milujú (aj keď si vedia stúpiť na otlak). To, čo pôsobí ako utópia môže byť víziou zmeny. Už aby tu bolo finále. Vernon a jeho priatelia stále nepovedali posledné slovo. Dúfam, že sa z ulice presunie späť do tepla domova. Nerada by som ronila slzy, pretože ho fakt môžem.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť