Ivan Medeši Vilkovia

Ivan Medeši Vilkovia

Najradšej by sa obesil na kríži s polmetrovým džointom v ústach

V knihe Ivana Medešiho Vilkovia nájdeme dve rozsahom dlhé poviedky, ktoré si buď zamilujete alebo sa vám z autorovej fekálnej poetiky obráti žalúdok. Odhliadnuc od stoviek výkalov navŕšených na kope vysokej sťa Lomničák, nemožno neobdivovať jeho bravúrne narábanie s jazykom aj témou. Oba texty plynú spontánne a s ľahkosťou, hemžia sa údernými, vtipnými prirovnaniami a metaforami. Sú bizarné, groteskné, niekedy pri nich striasa od hnusu a inokedy sa telo otriasa hurónskym smiechom.

Poriadna dávka literárnej hyperboly

Ivan Medeši tvorí v dolnozemskej obci Ruský Kerestúr v Srbsku. Žijú tam vojvodinskí Rusnáci, ktorí sú jazykovo spojení so Slovákmi – Východniarmi. V roku 2019 ako prvý krajanský autor vyhral cenu Anasoft Litera so zbierkou poviedok Jedenie a okrem nej mu na Slovensku vyšli ďalšie dve knihy, Kvašná knižka a Vilkovia. O kvalitný preklad všetkých troch sa postaral Maroš Volovár. Tentoraz sa autor zrejme rozhodol ponoriť až na samé dno absurdnosti. Podarilo sa. Dej próz je zasadený do vojvodinskej dediny, postavami sú dedinskí čudáci, lúzri, ľudia neschopní zaradiť sa do spoločnosti, prípadne sa dostať vyššie na sociálnom či kariérnom stupni. V maximálnej možnej miere zveličil ľudskú lenivosť, úpadok a šikanovanie chudákov hlupákmi a popritom si kopol do sociálno – politického systému. Pripravte sa na poriadnu dávku literárnej hyperboly. Medešiho „Vilkov“ nájdeme všade. Poznáme ich a možno v nich uvidíme aj seba. Nikam nezapadajú, kde kto sa po nich vozí. Veď či azda každý nezažil nejaký spôsob krivdy, mobbing, bossing alebo aspoň nepochopenie zo strany okolia?

Silný príbeh pod nánosom exkrementov

Prvá poviedka s názvom Vilko rozpráva o mumákovi, pravidelnom konzumentovi marihuany. „Vilko bol dedinský intelektuálny mystik. A na tom si zakladal a na iné nedbal.“ Býva s matkou a visí jej na krku ako olovený kríž. Žijú v „hadojebine posiatej domami a žumpami, ktorej si ktosi raz zmyslel dať meno a štatút obce.“ Má pocit, že dedina ho dusí a nemá priestor na „kognitívny manéver, kde by roztiahol svoje krídla a s nimi pľúca a zoširoka sa nadýchol.“ Verí, že osud má s ním plán. Iba ak by nemal. Túto negatívnu myšlienku však odmieta a odháňa ju ako muchu z hovna. Budúcnosť sa mu vždy najjasnejšie ukazovala, „keď sa išiel po robote do dedinského lesíka naťahať marihuany jak hovno hovniarske a potom hľadel do kanálovej vody a čakal.“ Dumá, podumkáva nad tým, čo pre neho osud pochystal. Má pocit, že dedina ho dusí a nerozumie mu. Nuž prezradím vám, že nášho mystika dedinského čakajú krušné chvíle, pri ktorých môže ísť o život, a taktiež si do sýtosti „zamečuje s nápormi melanchólie“.

Navzdory svojej primitívnosti sa po chudákovi Vilkovi s chuťou vozí dedinský niktoš a opilec Zvonárka. V živote to tak chodí, človek sa nechá tyranizovať iným, len nech je pokoj. Medeši z témy žmýka, čo sa dá. Vezme nás na prechádzku do mysle narkomana, ponúka nám obraz milujúcej matky a demonštruje nespravodlivosť sveta. To, z čoho sa veľká ryba vyzuje, obyčajný človek zlízne. Autor sa síce nadmieru zaoberá telesnými výlučkami, no má to premyslené. Svojím jazykom zobrazuje dno spoločnosti aj spisovateľskú slobodu, ktorá iným chýba. Nálož výkalov, čo naservíroval v maximálnom množstve, môžeme rozdeliť na dve kopy – metaforickú a vtipnú. Ak nie ste úzkoprsí puritáni, zabavíte sa. Pod nánosom exkrementov sa ukrýva silný príbeh o bytostnej vykorenenosti človeka. A nie je tomu inak ani v druhej, ešte expresívnejšej poviedke Február.

Aj na tenkom ľade sa dá urobiť pirueta

Hlavným hrdinom je vzdelaný „Vilko“ Teštvir. Na čiastočný úväzok pracuje v školskej knižnici a v internáte. Od roboty sa nepretrhne. Na vylepšenie svojej finančnej situácie, predáva deckám drogy ukryté v knihách. Kto chce mizernú trávu z Albánska, požičia si zborníky o Titovi, kto zlý heroín z Kosova, začíta sa do Amélie z Montmartru a LSD nájdu užívatelia v detských knihách. Na krk mu dýchajú riaditeľka školy so zástupkyňou. Hrozí, že príde o prácu. V krajine sa to rovná pomalej smrti. Niet práce, niet peňazí. Spustí sa kolotoč bizarných situácií. Ani v tejto poviedke sa Medeši nevyhýba velebeniu drog a nadužívaniu vulgarizmov. No to je iba slabý odvar oproti pornografickej scéne, ktorá môže otriasť aj najotrlejším čitateľom. Ťažko neobdivovať jeho odvahu. Aj na tenkom ľade sa dá urobiť pirueta, keď sa ničím nenecháte obmedzovať a spisovateľská sloboda je vaše druhé meno. Doviedol svoje rozprávanie na zmýšľané dno dien. Možno si pomyslíte, že autor už v druhej próze prekročil všetky hranice. Lenže opäť treba podotknúť, že aj tie najšialenejšie obrazy v príbehu majú svoj význam. V poviedke Február ešte silnejšie poukazuje na klientelizmus, zneužívanie moci a sociálnu neistotu.

Neuveríte, no veľmi som sa zabávala pri Teštvirovom pokuse o samovraždu. Autor ani pri vážnych okamihoch nedovolí, aby sa čitateľovo oko zarosilo. Chlap sa chce obesiť, skúša všetky možné stromy, až natrafí na mirabelku. Konáre slabučké, stromček nízky. „Jebem aj mirabelky! Jak také hlúpe stvorenie Hospodin Boh vykotil na planétu? Mirabelka je hlúpa. Naspäť! Idem na lipu. Do chuja aj s metaforami…“ Jedna absurdita strieda druhú.

Ivan Medeši má odvahu kĺzať sa po ostrí noža a nič ho nezastaví. Disponuje výnimočným jazykovým talentom. Svojím štýlom ukazuje nové rozprávačské možnosti – ako ohúriť, šokovať a zároveň donútiť čitateľa kopať hlbšie a nájsť v texte silnú pointu. Myšlienku, že život stojí niekedy za hovno, rozpitval na kúsky a bravúrne zdôvodnil všetky detaily. Človek to v dnešnom svete nemá ľahké. S príbehmi „Vilkov“ kdesi z periférie sa stretávame hocikedy a hocikde. Pre mnohých môže byť autorova vulgárnosť a priamočiarosť neznesiteľná. Je provokatér, skúša, čo vydržíte. Kniha si skutočne zaslúži pozornosť. Odvážny čitateľ s otvorenou mysľou si príde na svoje.

(Ivan Medeši Vilkovia, preklad Maroš Volovár, Východoslovenské združenie VALAL, 2021))

Článok bol pôvodne (v skrátenej verzii) uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 11/2021), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť