Matka. Dcéra. Anjel. Netvor? – píše sa na obálke debutu Druhá tvár kanadskej spisovateľky Ashley Audrain, ktorý publikovalo vydavateľstvo Tatran v preklade Simony Klimkovej. Román zaznamenal v USA aj v Kanade obrovský úspech a vyšiel v tridsiatich štyroch krajinách.
Román je písaný takmer celý v druhej osobe ako dlhý list manželky manželovi. Predstavuje bodku za stroskotaným vzťahom, ale v prvom rade je to obrovské upozornenie, výzva, aby muž rátal s nevypočítateľným správaním ich dcéry.
Blythe a Fox sa do seba zamilovali, zosobášili sa a nastal čas založiť si rodinu. Mladomanželka sa však urputne tejto myšlienke bráni. Matka ju opustila, keď mala jedenásť, po rokoch nelásky a krutosti. Odpor voči materstvu zdedila po Blythinej starej matke. Ktovie koľko generácií pred nimi takto zlyhalo. Napokon sa predsa len s Foxom stanú rodičmi Violet. V okamihu pôrodu sa mladá mamička preľakne a cíti, že niečo nie je v poriadku. Chce byť milujúcou matkou, no záplava lásky sa nekoná. Čím je Violet staršia, tým viac v nej narastá strach. Autorka vierohodne vykreslila problémy s dojčením (nie je to pre každú ženu jednoduché), znaky popôrodnej depresie, strach z materstva. Šokuje scénami, kedy Blythe so slúchadlami na ušiach neváha deň čo deň hodiny ignorovať plač bábätka. Text poprekladala kapitolami z minulosti, v ktorých osvetľuje rozprávačkino detstvo a nepochopiteľnú krutosť mamy a starej mamy. Neskôr ma zamrzelo nelogické správanie postáv. Všetci sa hrali na mŕtveho chrobáka. To naozaj neriešili vážne podozrenia? Skutočne sa manželia nedokázali otvorene porozprávať?
Je správanie môjho dieťaťa normálne? To sa pýta každý rodič, ktorý badá hocijaké výkyvy oproti stanovenému modelu. Každé dieťa je iné, to bez debaty. Jedno pokojné, iné živšie, ďalšie divoké. To sa rado túli, druhé dotyky neobľubuje a tretie žije v úplne vlastnom svete. Tento text nie je psychologickým mudrovaním, tak sa posuniem ďalej. Blythe si myslí, že dcéra ju nenávidí. Nevie si k nej nájsť cestu, no snaží sa. Niekedy viac, inokedy menej. Violet je v prítomnosti otca ako anjel, keď však ten vytiahne päty z domu, stáva sa z nej (prepáčte mi ten výraz) niečo monštruózne a temné. Celé rozprávanie je ponorené do ťaživej atmosféry. Celkom zreteľne sa dá počuť, ako to pod pokrievkou buble. Blythe si stále myslí, že neschopnosť milovať dcéru pramení z katastrofálneho vzťahu s jej matkou a osobnosťou starej matky. Lenže keď sa Violet mihne pri tragickom nešťastí na ihrisku, spustí sa vlna pochybností. Naozaj je jej dieťa prefíkané, zlé a nebezpečné? Preto k nemu nič necíti? Jedného dňa na rodinu doľahne obrovské nešťastie. Katastrofa spôsobí rozpad manželstva (o ktorom vieme od začiatku). Strach paralyzuje nielen Blythe, ale aj nás. Aké „prekvapenia“ čakajú na ďalšej strane?Rozprávačka dychtivo načrtáva svoje myšlienkové pochody – svoju túžbu byť dobrou mamou, strach o dieťa, strach z dieťaťa, dojíma nás materinskou láskou, a neskôr smútkom. Nie každá žena je nastavená na materstvo. Každú jednu však treba rešpektovať. Audrain výborne vykreslila typ matky, ktorá o sebe pochybuje, ktorá cíti úzkosť pri pohľade na nadšenie iných mamičiek topiacich sa v záchvatoch lásky nad kočíkom. Áno, existujú aj také. Sú smutné a frustrované, pýtajú sa, či sú normálne, ak nehíkajú pri pohľade na ožužlanú kôrku v bucľatej rúčke. A predsa ľúbia (alebo aj nie). Naservírovala nám sebeckého manžela, totálneho blbca. Zbožňuje dcérku, to je fakt, no nevidí, ako sa žena s dieťaťom trápi. Zatvára oči a hovie si v bubline dokonalého rodiča. Keď je zle, skočí do cudzej postele.
Ako príbeh plynie, uvažujeme, či je rozprávačka spoľahlivá. Kde je pravda? Sympatie kolíšu ako na hojdačke. Je dieťa naozaj netvor alebo je Blythe paranoidná? Toľko otázok… Nebojte, väčšina bude zodpovedaná. Kniha Druhá tvár je šokujúca a provokatívna. Mám zopár výhrad, ktoré som už spomenula a na záver dodám, že autorka sa pustila do náročnej a zaujímavej témy, no mohla ju uchopiť vierohodnejšie a vniesť viac logiky a uveriteľnosti do konania postáv. Napísala fajn psychologický triler a som zvedavá, čo si pre čitateľov pripraví nabudúce.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments