Nadia Durrani, Brian Fagan

Brian Fagan a Nadia Durrani Čo sme robili v posteli

Ktorý kus nábytku máte najradšej? Minimálne polovica akiste odpovie, že posteľ. Kto nemiluje ten pocit zakutrať sa pod paplón a dobre sa vyspať?! Verili by ste, že sa dá napísať dvesto stranová kniha o posteliach? Nuž, pre popularizátora dejín, archeológa Briana Fagana a archeologičku Nadiu Durrani to nebol žiaden problém. Odhrnuli prikrývky a odhalili zvláštne, často komické, no v prvom rade fascinujúce dejiny jedného z ľudských artefaktov. Preskúmali premeny málo prebádaného miesta a všetkého, čo na ňom kedy ľudia robili. Nazrieť pod perinu zaujímavých dejín postele nás pozývajú vo svojej publikácii Čo sme robili v posteli, ktorú publikovalo vydavateľstvo Mamaš v preklade Ivany Krekáňovej.

Autori si vzali posteľ na paškál pekne od podlahy. Teda vlastne od konára na strome. Naši predkovia nemali na ružiach ustlané. Robili si pelechy vysoko nad zemou a až s objavením ohňa sa presunuli na zem. Archeologické výskumy ukázali, že pravekí ľudia si neskôr hĺbili jamy a vystielali ich suchou výplňou. V knihe sa dočítate podrobnosti o rôznych náleziskách. Vedeli ste, že už Sumeri v Mezopotámii používali drevené posteľné rámy na nožičkách? Rovnako tak Egypťania, samozrejme tieto kusy nábytku postupne nadobúdali prepychovejšie kontúry. Okolo roku 2575 pred n. l. odišla kráľovná Hetepheres do podsvetia pod baldachýnom poprášeným zlatom a Tutanchamon si posledný odpočinok užíval ešte honosnejšie – na lôžku zo zlata. Obdĺžnikový tvar mali taktiež grécke a rímske postele a často slúžili aj ako stoly.

Publikácia sa však nevenuje len obdobiu pred naším letopočtom a krátko po ňom. Autori si posvietili na všetko, čo sme robili a robíme v posteliach až po dnešok. Posteľ neslúži len na spánok. Vždy sa v nej umieralo, milovalo, rodilo, jedlo a snívalo. Dozviete sa, že to ešte nie je všetko. Niektorí panovníci z postelí dokonca vládli. Napríklad Ľudovít IV. spod periny vydával nariadenia a prijímal privilegovaných šťastlivcov. Spálňa kráľa Slnko bola najdôležitejšou miestnosťou v paláci, miestom, „kde kráľ Slnko vychádzal a zapadal a z ktorej jeho rozhodnutia a nariadenia osvetľovali celé Francúzsko.“ Predstavte si, že v stredoveku boli lôžka obohnané závesmi, lebo čerstvý vzduch sa považoval za nezdravý a závesy plnili ochrannú funkciu pred diablom, čarodejnicami a duchmi.

Veľmi zaujímavá je kapitola o pôrodoch. Kedysi ženy nerodili poležiačky, to vieme, a vieme aj to, že sa táto tradícia opäť obnovuje. Hoci matky nie vždy privádzali deti na svet na posteliach, každopádne sa v nich aspoň zotavovali. Opis práce lekára Soranosa z Efezu pri náročných pôrodoch z prvého alebo druhého storočia n. l. je brutálny. Rovnako tak povery a zákony týkajúce sa postihnutých novorodencov. V inej kapitole sa zase dočítate, že v Číne si ženy pred pôrodom stavali stany. Mali na to vypracované pôrodné tabuľky. V tudorovskom Anglicku sa rodičky niekoľko týždňov pred pôrodom zavreli v izbe, kropili postele svätenou vodou, pričom boli v miestnosti stále zavreté okná, zatiahnuté závesy a zapchané kľúčové dierky. Veď čo keby nejaký démon spôsobil problémy? Čo je ale úplne najabsurdnejšie, posýpali si brucho sušenými mravčími vajíčkami. Vďakabohu za 20. storočie, pôrody sa začali v modernom svete zväčša odohrávať v nemocniciach bez povier a tmárstva.

Fascinujúce sú tiež texty o smrti, rituáloch duše, putovných posteliach, verejných spálňach, moderných lôžkach, posteliach budúcnosti aj o obrovskej posteli, čo sa objavila v slávnej Shakespearovej hre Večer trojkráľový.

Nebuďme príliš optimistickí. Aj dnes mnoho ľudí spí na holej zemi, betónových či drevených podlahách, zohrievaní iba chatrnou prikrývkou alebo vlastným telom. Väčšina obyvateľov planéty (aspoň dúfam) však má šťastie a večer sa môže pohodlne uložiť na posteľ. Nikdy by som neverila, že na tému postele sa dá napísať taká zaujímavá kniha, pri ktorej sa čitateľ dokonca zabaví. Autori ju prešpikovali rôznymi vtipnými pikoškami. Ak máte radi tento typ literatúry, určite neobanujete. Čaká vás množstvo faktov a zaujímavostí.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť