Príbeh americkej spisovateľky Brit Bennettovej Stratená polovica sa začína koncom 60. rokov minulého storočia, kedy v USA platili segregačné zákony. Samozrejme, hnutie za občianske práva silnelo, ale černošské obyvateľstvo to stále nemalo jednoduché. Neľakajte sa, žiadnu politiku v knihe nenájdete. Spoločenské zmeny sú spomínané iba okrajovo. Autorka v románe obsiahla, najmä pre černošské obyvateľstvo, veľmi dôležité obdobie od roku 1968 až po rok 1986. Knihu pubikovalo vydavateľstvo IKAR v preklade Tamary Chovanovej.
Identické dvojčatá Stella a Desiree vyrastajú v černošskej komunite v mestečku Mallard. Ich predkovia boli zakladateľmi mesta. Komunitu tvoria tzv. „bieli černosi“, pyšní na svoju bledú pokožku. Matka dvojčiat sa po tragickom lynči manžela sama stará o dospievajúce dievčatá. Upratuje v domoch belochov. Dcéry nechcú skončiť ako ona, preto v šestnástich utečú. V New Orleanse sa ich cesty rozdelili. Z jednej sa stala „beloška“ a druhá si vzala najtmavšieho muža, akého našla. Román sa začína návratom Desiree do rodného mesta, čo by nik nepredpokladal. Ona bola vždy tá odvážnejšia. Uteká od muža s modrinami na krku a ebenovo čiernou dcérkou Jude naspäť k matke. V mestečku sa dvíha vlna odporu. Černošku s tmavou pleťou neprijímajú.
Sestra Stella bez stopy zmizla už pred rokmi, s dvojčaťom sa ani nerozlúčila. Úspešne sa jej podarilo všetkých oklamať, vydala sa za belocha, svoj pôvod tají pred celým svetom. Puto, ktoré sestry spája je však silné. Túžia jedna po druhej, no len Desiree sa nevzdáva pátrania. Stellu síce v spomienkach sestrin tieň prenasleduje, no stoj čo stoj sa snaží uchrániť vlastné klamstvá a zamietla za sebou všetky stopy. Náhoda zvedie dohromady ich dospievajúce dcéry.
Bennettová napísala pôsobivý román bez zbytočnej melodrámy. Minulosť sa v knihe mihá iba v krátkych pasážach, dej sa rýchlo posúva, nakoľko opisuje skoro dvadsaťročné obdobie. Striedajú sa napínavejšie úseky s pozvoľna plynúcimi, čo môže viesť k chvíľkovej nude či netrpezlivosti dychtivého čitateľa. Vzhľadom na rýchlo ubiehajúce roky, sa autorke nie celkom podarilo hlbšie vykresliť jednotlivé charaktery postáv. Nevŕta sa v psychológii, dbá skôr na opis životných zlomov a strát. Desiree zúfalo túži po sestre, Jude postráda otca a Judin priateľ – transsexuál Reese smúti za vlastnou rodinou. Rodinné putá sú potrhané a každý sa so stratami vyrovnáva po svojom.
Akiste bude mnohým čitateľom vŕtať v hlave, ako jedna žena mohla opustiť matku aj sestru a netúži sa vrátiť k rodine. Kvôli rasizmu zo strany bielych sa ani nedivím. Stella priniesla veľkú obetu, vzdala sa všetkého, čo jej bolo drahé. Áno, pôsobí to sebecky, lenže ona nechcela žiť ako černoška, na ktorú môže hocijaký beloch beztrestne siahnuť a hoci ju aj zabiť. Túžila študovať na vysokej škole, čo by sa jej v Mallarde nikdy nepodarilo. Ako vydatá žena s dieťaťom má ešte väčšie obavy, aby sa klamstvo neprevalilo, preto na návrat ku koreňom ani na okamih nepremýšľa. Nie, ja si nemyslím, že je ľahostajná a sebecká, vôbec jej nezávidím ten každodenný strach. Podľa Stelly černoch černocha vycíti a spozná aj napriek akejkoľvek bledej pokožke. Je polomŕtva od hrôzy, keď sa má do ich „bielej“ štvrte prisťahovať černošská rodina. Stáva sa z nej rasistka ako z ostatných obyvateľov. Hnusí sa sama sebe a predsa stále urputne stráži tajomstvo. Bolo mi jej v podstate ľúto.Brit Bennettová stavila nielen na tému rasizmu, ale aj na triedne rozdiely a pohlavnú identitu. Desiree žije v chudobe, Stella v prepychu. Biele paničky zo štvrte majú smiešne „problémy“ a zaujíma ich akurát to, kto aký koláč prinesie na takú alebo hentakú párty. Hniezdo sršňov sa z nich stáva pri myšlienke na „čiernych“ susedov. Veľký triedny rozdiel vnímame aj medzi dcérami dvojčiat. Jude sa pretĺka ako vie, kdežto Kennedy padajú pečené holuby do úst. Bennettovej príbeh nemusí byť úplne uveriteľný, aby ste si ho aj napriek tomu neužili. Ono tých náhod je tam viac než možno realita unesie, no pod „rozprávkovými“ náhodami sa skrýva silný odkaz. Čo všetko stratíme, ak potlačíme, ba dokonca pochováme svoje skutočné Ja? Všetky postavy zápasia s úlohami, ktoré im boli pridelené. Každá jedna kniha poukazujúca na rasovú neznášanlivosť – túto neslávnu kapitolu amerických dejín (a ďalších krajín, samozrejme) je vítaná. Ľudia sa zas a znova s rasizmom potýkajú a je jedno, aké je storočie. Nemožno mlčať.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments