Čitateľský nedenník

Mieko Kawakami – Hľadanie vnútornej sily a rovnováhy v intímnom portréte ženy

By Ivana Zacharová
2. novembra 2021

Napriek globalizácii sú pre nás Európanov niektoré kultúry a národy vzdialenejšie než iné. Jednou z krajín je Japonsko. Je zaujímavé nahliadnuť pod pokrievku, ktorú spisovateľka Mieko Kawakami nadvihla v románe Letný príbeh. Dotýka sa tabuizovaných tém, o ktorých sa mnoho ázijských spisovateľov zdráha otvorene hovoriť. Či už sú to bary a ženy v nich vystupujúce ako „nástroje“ uspokojovania mužských potrieb, hoci nejde primárne o sex, ale o zábavu, ktorej korene pochádzajú z obdobia gejší, alebo otázky umelého oplodnenia v krajine, kde poznať svoju pokrvnú líniu a biologických rodičov je veľmi dôležité. S japonskou strohosťou zobrazuje diskrimináciu slobodných matiek, ich neľahké postavenie v spoločnosti a v prvom rade túžbu po dieťati. Román, plný morálnych dilem súvisiacich s umelým oplodnením a ženstvom ako takým, bol označený za feministické dielo. Autorka toto označenie víta, no dodáva, že veľmi dôležitým aspektom bolo taktiež poukázať na veľké sociálne rozdiely.

Ženský svet a premeny s ním spojené

V prvej časti knihy spoznávame trojicu žien z Osaky: spisovateľku Natsuko a jej sestru Makiko s dospievajúcou dcérou Midoriko. Sestry žijú diametrálne odlišným životom, spája ich iba chudoba, ktorá sa s nimi tiahne od detstva. Natsuko žije v Tokiu, no Makiko zostala v Osake a pracuje ako hosteska v bare. Posadnutá vlastným telom sa upla na myšlienku zväčšenia prsníkov. Náklady za zákrok sa pre ženu z jej spoločenskej vrstvy pohybujú v astronomických číslach. Snaha vyzerať príťažlivejšie a udržať si mladistvý vzhľad pre udržanie práce je zdrojom nekonečných úvah o nutnosti operácie. Midoriko ťažko znáša matkinu posadnutosť dokonalým poprsím a prestáva úplne komunikovať. Jediné útočisko nachádza v písaní denníka. Trápi ju všetko, čo sa týka dospievania – nejasné informácie o menštruácii, nedostatočná sexuálna výchova aj strach z „nového“ tela. Matka jej mlčanie považuje za truc, lež pravda je, že trpí. Obavami a pochybnosťami sú sužované všetky tri hrdinky. Čo robí ženu ženou? Telo, prsia, maternica? V čom spočíva hodnota ženy? V kráse, mladosti, či materstve a starostlivosti o rodinu? Práve na počatie a materstvo sa príbeh zameriava v druhej časti.

Polemika o umelom oplodnení

V centre pozornosti sa ocitá Natsuko. Snaží sa dokončiť román, no viac než písaním sa zaoberá myšlienkami na tehotenstvo. Jednou z prekážok je jej sexuálna identita. V živote mala iba jediného partnera. Pohlavný styk bol pre ňu utrpením. „Nepamätám si, že by mi sex spôsoboval potešenie, útechu alebo naplnenie. Nahý Naruse si na mňa ľahol a ja som okamžite osamela.“ Túžba po materstve silnie, študuje materiály o umelom oplodnení a zamýšľa sa nad etickými otázkami takéhoto počatia. Ako asexuálna žena sa sama seba pýta, či má právo na dieťa, keď odmieta princíp tradičnej rodiny. Ženské i mužské postavy uvažujú nad tým, či je morálne, aby dieťa netušilo, kto je jeho otec alebo matka, pretože darcovstvo spermií a vajíčok je v krajine anonymné. V texte intenzívne rezonuje otázka, či vôbec v dnešných časoch priviesť dieťa na svet. Je sebecké mať deti stoj čo stoj, alebo je sebecké ich zo zištných dôvodov nemať? Úvahy protagonistov sa rôznia. Autorka chce, aby sme sa zamýšľali nielen nad pôrodom, ale aj nad zážitkom z narodenia a tým, čo môžeme odovzdať potomstvu.

Mieko Kawakami disponuje silným hlasom. Vo svojom diele odzrkadľuje dilemy a problémy týkajúce sa mnohých žien. Témy, ktoré predkladá sú silné a nútia čitateľov zastaviť sa a zvažovať ponúknuté fakty. Letný príbeh je skutočne silný román.

(Mieko Kawakami Letný príbeh, preklad František Paulovič, IKAR 2021)