Poviedka je náročný žáner, no keď sa podarí, vychutnáte si ju ako najobľúbenejšie a najlahodnejšie jedlo na zlatom podnose. Vnučka židovských imigrantov americká spisovateľka Nicole Kraussová píše tak, že pri jej textoch musíte čas od času zavrieť knihu a počkať, čo ten zážitok s vami urobí. Do sŕdc čitateľov sa zapísala románom Dejiny lásky a vydavateľstvo Artforum postupne vydalo romány Veľký dom a Temný priestor lesný, ktorý bol kritikou označený za jej najodvážnejšie a najoriginálnejšie dielo. Kraussová sa zaoberá najmä témami židovskej kultúry, histórie jej starých rodičov, rodinnej pamäti, migrácie aj dynamiky moci medzi mužmi a ženami. Je výborná narátorka, vie ako navodiť atmosféru, vybičovať napätie i emócie a vystihnúť aj tie najjemnejšie odtienky pocitov. Svoje kvality predviedla tentoraz v zbierke kratších poviedok Byť mužom, ktorú výborne preložila Barbara Sigmundová. Texty sú znepokojujúce, dojímavé, plné človečiny, v správnom pomere premiešané s poetickými momentmi. Veľmi ľahko zistíte, že treba čítať aj medzi riadkami a všímať si naoko bezvýznamné gestá postáv. Kraussová utkala sieť príbehov z rôznych kútov sveta. Svojich hrdinov a hrdinky zasadila do zložitých a zlomových životných situácií. Pozorne pri tom sleduje ich vzťahy a analyzuje vlastné pocity.
Kto sme v rôznych časoch a na rôznych miestach?
Zbierka sa otvára hlboko precíteným príbehom ženy spomínajúcej na priateľku a dospievanie počas štúdia vo Švajčiarsku. Rozprávačka má neustále na pamäti otcove slová: „Nikomu neverte a každého podozrievajte.“ Spolubývajúca Soraja od svojho otca takéto ponaučenie nedostala, a azda preto sa vrhá v ústrety sexuálnym dobrodružstvám, až sa jej jedno napokon vymkne z rúk. Rozprávačka po rokoch sleduje svoju dcéru. Niečím jej pripomína dávnu kamarátku. „Nemôžem prestať myslieť na to, že sa nám nejaká osoba môže len tak prihodiť, a potom, o pol života neskôr v nás táto udalosť dozrie, praskne a znovu sa narodí.“ Desí sa toho, ako dcéra skúša svoju dievčenskú moc a jej limity a ako nám dávne udalosti opätovne vstupujú do života.
V príbehu Zusja na streche zachytáva starého muža po vážnej chorobe, premýšľajúceho nielen o svojom živote ale aj o židovskom národe ako takom. Na streche, s novonarodeným vnukom v náručí, sa pomyselne zotavuje zo stretu so smrťou a dieťa so životom. Uvedomenie si vážnych skutočností mu otvorilo oči a svoje poznanie chce odovzdať ďalej. Dokáže po návrate medzi živých slovami vyjadriť múdrosť mŕtvych? Aj v poviedke Spím, ale moje srdce bdie dochádza k stretu dvoch generácií. Po smrti otca odchádza dcéra do Tel Avivu. Prekvapená zisťuje, že zdedenú nehnuteľnosť zdieľa so starším mužom Boazom. Nikdy sa nedozvieme, kto to je alebo aký mal vzťah s otcom. Sledujeme ich prvotný odstup a postupné zbližovanie, aby sme napokon pochopili, že „tak dlho v živote prekračujeme veci, čo nám stoja v ceste, až nám prestanú zavadzať a celkom na ne zabudneme.“Hľadanie odpovedí na dôležité životné otázky
Nicole Kraussová sa pýta, čo je základom našich vzťahov. Koľko toho o sebe vieme? Čo znamená byť mužom a čo znamená byť ženou? Hranica medzi nehou a násilím, láskou a zotročením je tenká. Celoživotná bolesť, ochladnutie citov, strach o deti a medzigeneračné nedorozumenia vedia byť drsné. V príbehoch o dcére rozvádzajúcich sa rodičov, hľadajúcej sa tanečníčke, o nehľadanom ale nájdenom manželovi a v neposlednom rade vo finálnej poviedke Byť mužom objavíte dokonalé čitateľské uspokojenie.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments