Evaristo

Bernardine Evaristo Dievča, žena, iné

Kniha britskej spisovateľky s nigérijskými koreňmi Bernardine Evaristo Dievča, žena, iné, ktorú publikovalo vydavateľstvo Inaque, vznikala šesť rokov. Autorka zvolila netradičnú kombináciu prózy a neveršovanej poézie, zbavila text interpunkcie i veľkých písmen, prerušuje riadky, delí ho do kratších aj dlhších odsekov, čím mu dodáva zvláštnu formu a rytmus. Aj napriek tomuto nevšednému spôsobu písania, je ľahko čitateľný a zrozumiteľný. Lucia Halová si s prekladom s prehľadom poradila. Prekladať román, kde veta málokedy začína veľkým písmenom a tiahne sa cez pol strany (alebo cez celú), kde niet interpunkčných znamienok, kde nie je priama reč oddelená ani graficky ani úvodzovkami, je kumšt. A predsa v jej preklade plynie text zľahka, vždy viete, kto a čo hovorí, čo sa deje a „kde je sever.“ Evaristovej písanie je experimentálne, odvážne a tiež vtipné. Halová zachovala experiment, odvahu aj vtip. Spisovateľka za román získala Bookerovu cenu ako historicky prvá černošská autorka. Rozdelili si ju s Kanaďankou Margaret Atwood, pretože porota sa nevedela dohodnúť na jednoznačnej víťazke.

Román sleduje životy dvanástich žien s čiernou farbou pleti naprieč niekoľkými generáciami. Je oslavou statočnosti a vytrvalosti, s ktorou generácia čiernych Britiek (a nielen ich) bojuje s diskrimináciou. Prevedie nás obdobím od začiatku dvadsiateho storočia až po súčasnosť. Opisuje vývoj rasizmu a predsudkov, s ktorými sa protagonistky potýkali v rôznych obdobiach života. Spisovateľka nastoľuje aj tému rasovej identity, sexuality a genderu. Každá hrdinka má svoju kapitolu a viac či menej sa osudy jednotlivých žien prelínajú. Mnohé protagonistky sú si veľmi blízke – milenky, priateľky, rodina a niektoré sú iba zhodou okolností prítomné na feministickom divadelnom predstavení v Národnom divadle v Londýne. Román je samozrejme zaľudnený aj mužskými postavami, väčšinou gaymi. Bernardine Evaristo skutočne vierohodne vykresľuje charaktery jednotlivých hrdinov a hrdiniek a rovnako tak problematiku LGBTQI komunity. Náramne som si užila konverzačné prestrelky o feminizme, homosexualite, transsexualite, či rasizme, častokrát veľmi vtipne podané.

Románom defiluje široké spektrum žien z rôznych spoločenských vrstiev, prostredí, povolaní a sexuality vo všetkých jej podobách. Za hlavnú postavu môžeme považovať päťdesiatničku Ammu, lesbickú dramatičku, ktorá sa konečne dostala so svojou feministickou divadelnou hrou na dosky Národného divadla. Práve premiéra hry je akýmsi stmeľujúcim prvkom celého románu. Amma s priateľkou Dominique založili súkromnú divadelnú spoločnosť, no neskôr sa ich cesty rozišli, keď Dominique v ľúbostnom ošiali opúšťa Britániu a s novou milenkou odlieta do USA, aby na vlastnej koži pocítila, čo je psychické aj fyzické násilie, obmedzovanie slobody a bola svedkom chorých a absurdných úvah o feminizme. Jej radikálna feministická milenka Nzinga bola to najhoršie, čo ju v živote postretlo. Ďalej sa zoznámime s Amminou dcérou Yazz, ktorá vás neraz pobaví so svojimi kamarátkami, keď sa bavia o rasizme, feminizme či politike alebo o tom, či je horšie byť černoškou, moslimkou v hidžábe alebo bielou vidiečankou z farmy.

áno, ale ja som čierna, Courts, v dôsledku čoho som utláčanejšia než tí, čo nie sú, okrem Waris, ktorgá je úplne najviac utláčaná (ale to jej nehovor)
a síce v piatich kategóriách: je čierna, je moslimka, je žena, je chudobná a nosí hidžáb

Spomeniem ešte Carol, ktorej znásilnenie skoro zničilo život a teraz sa ženie za úspechom v bankovníctve po boku bieleho manžela, čím totálne vydesila svoju nigérijskú matku Bummi. Zoznámite sa s tak trochu homofóbnu Shirley, úžasnou Hattie, nešťastnou Penelope a nebinárnou Megan/ Morgan. Tu opäť spomeniem výborný preklad. Keďže sa Megan /Morgan nestotožnila ani s mužským ani ženským rodom, autorka aj postava používajú rodovo neutrálny jazyk a Lucia Halová vychádzala pri preklade z publikácie Náčrt neutrálneho rodu od Jakuba Séleša. Megan sa rozhodla, že vyskúša zámená „en, enu, jena“ a ja som po krátkom prekvapení, že čo to má znamenať, pochopila a už to išlo ako po masle. Až na záver som si prečítala poznámku prekladateľky. Evaristovej hrdinky sú zložité osobnosti s pohnutými osudmi. Niektoré si obľúbite viac, iné menej, no každá jedna vo vás vyvolá emóciu a dokážete sa empaticky vcítiť do jej kože. Som o tom presvedčená.

Feminisky, černošská aj LGBTI komunita vždy zápasili a stále zápasia s určitými problémami a Evaristo nám ich servíruje pekne bez okolkov, drsne aj citlivo, na rovinu a neraz s vtipom a ľahkosťou. Dievča, žena, iné je o láske, spolupatričnosti, radosti ale aj boji, predsudkoch a inakosti, ktorá sa stretáva s nevôľou u časti našej spoločnosti. Skúma nastolené témy z rôznych perspektív. Je to dôležitá a vynikajúca kniha. Lepšiu som zatiaľ s touto tematikou nečítala. Hoci nemá jednotnú zápletku a nie všetky románové postavy sú úzko prepojené, finále vás uspokojí. Škoda, že autorka príbehy nestmelila o čosi viac do hutnejšieho celku. Možno zatúžite o niektorých ženách čítať podrobnejšie, pokojne by okolo nich mohla vystavať samostatný román, lenže to nebolo cieľom jej experimentálnej prózy. „Len som chcela, aby moje postavy rozšírili v mysliach ľudí predstavu o tom, aké môžu byť čierne Britky,“ vyjadrila sa po prevzatí Bookerovej ceny.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť