Odvážne a katarzné prerozprávanie momentov z Ovídiových Metamorfóz
Ovídius svojou tvorbou ovplyvnil celé generácie umelcov. Aj spisovateľka Nina MacLaughlinová si zvykla čas od času zalistovať v jeho Premenách, v ktorých defilujú grécki a rímski bohovia i smrteľníci v nevinnosti, ale aj so slabosťami a zločinmi. V rámci spisovateľskej rozcvičky prepísala príbeh o Kallisto. Transformácia mýtov sa jej zapáčila a výsledkom je zbierka poviedok Prebuď sa, Siréna. Z knihy sa intenzívne ozývajú hlasy žien, ktorých práva, túžby a pocity stáli (nielen) v starých mýtoch vždy ďaleko za mužskými a boli často zobrazované iba ako sexuálne objekty. Mytológia je voči ženám nespravodlivá a brutálna. MacLaughlinová si vzala na paškál práve tento fakt. To, čo Ovídius opísal ako zmocnenie, podvolenie, akt či hru bohov, mení na zneužívanie, prenasledovanie, lov a znásilňovanie. Svoje hrdinky necháva rozprávať na rovinu. Arachne votkala do svojho gobelínu toľko sexuálnych zločinov, koľko sa zmestilo. Európa, Léda, Alkmena, Medúza, Proserpina, nevinné, zničené ženy a predsa vždy za potupu zaplatili ony. „Ako je to možné? Vy vraždíte. Vy znásilňujete. Vy zneucťujete. A my hrešíme,“ pýta sa a nastavuje zrkadlo bohom. Za svoju odvahu je, ako inak, potrestaná.
Ohne rozpálené strachom i zúrivosťou
Väčšina príbehov je emocionálne náročná, či už sa jedná o násilný sexuálny akt, zneužitie či smrť dieťaťa, incest, sexuálne obťažovanie, domáce násilie alebo o pomstu. Mnohokrát sa aj dnes obeť stáva v očiach verejnosti vinníkom a vždy platí, že pocit hanby, strach a zúfalstvo vyteká zo znásilnených žien ako krv z čerstvej rany. Prekonať traumu a vyhnať násilníka z hlavy sa nie vždy podarí. Ľudia aj po čase pri pohľade na obeť zmrznú. Akoby sa dívali na potrestanú úbohú Medúzu a telo im naplnil tekutý betón. „Moja sieň je zverincom sôch, výstavou perverzného masochistického sochára, ktorý tvorí rozličné personifikácie strachu.“ Najťažšia a najstrašnejšia kapitola patrí Prokne a Filomele. Príbeh opakujúci sa stále dookola naprieč dejinami: mocní muži, násilie, krutosť, pomsta, šialenstvo. Autorka živo zapája našu obrazotvornosť, jej hrdinka podrobne opisuje každý detail hrozných scén. Na margo poviedky sa vyjadrila, že naschvál zvolila takýto štýl, aby zobrazila brutalitu tým najjasnejším a najsilnejším spôsobom, ako sa len dalo. Aby sme úplne nepodľahli frustrácii, hnevu a rozhorčeniu, preložila drsné príbehy niekoľkými nežnými a plnými lásky. Takým je napríklad príbeh o Filemónovi a Baukis, ktorí sa milovali až do posledného spoločného výdychu. V hodine smrti ich bohovia premenili na stromy zviazané koreňmi i korunami.Staré mýty v nových šatách
Nina MacLaughlinová nielenže dala hlas ovídiovským ženám (a zopár mužom) umlčaným v mýtoch metamorfózou, lež niektoré príbehy zasadila do moderného prostredia. A tak tu nájdeme mailovú komunikáciu stalkujúceho kyklopa Polyfema, vulgárne dobiedzajúceho do ustráchanej Galatei alebo rockovú hudobníčku Eurydiku, ktorá padne do pasce manipulátora, žiarlivca a násilníka. Prebuď sa, Siréna nie je iba knihou o sexuálnom násilí, je tiež o premene. Mení pohľad na staré mýty, ale aj na udalosti odohrávajúce sa v dnešnej dobe. Všetko podlieha zmenám. Postavenie žien je dnes našťastie iné ako v minulosti, krok po kroku sa ľudstvo posúva vpred. „Bez ohľadu na to, kde a v akej situácii sa nachádzaš, nebude to tak vždy. Stále sa meníš. A je na tom niečo skutočne krásne, strašidelné a vzrušujúce,“ odkazuje autorka čitateľkám a čitateľom.
(Nina MacLaughlinová: Prebuď sa, Siréna, Preklad Marína Gálisová, Inaque 2021)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 11/2021), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments