W. F. Mahler svojho času povedal: „Pýtate sa ma, aký dlhý je život, a ja vám to teda poviem bez prikrášľovania. Taký dlhý ako vzdialenosť medzi dvoma rokmi vyrytými na náhrobnom kameni.“
Dánska speváčka, maliarka a spisovateľka Annette Bjergffeldt takúto pomlčku medzi dátumami na náhrobku jednej zo svojich postáv vyplnila podmanivou generačnou ságou o hľadaní lásky, akú opisuje Šalamún v Piesni piesní, o veľkých stratách a rovnako veľkých šanciach. V rodisku spisovateľky si okamžite získala priazeň kritiky aj čitateľov. Všestranný talent autorky sa na jej prvotine výrazne podpísal. Príbeh vykreslila pomocou tónov, farieb a emócií. Svoje hrdinky obdarila hudobným a výtvarným talentom a knihu rozdelila na partitúry. Román Kodanská pieseň piesní publikovalo vydavateľstvo Premedia v preklade Zuzany Demjánovej.
Sledujeme tri generácie jednej nezvyčajnej rodiny. Cirkusová artistka Varinka padla do oka synovi švédskeho obchodníka, ktorý sa s ňou počas obchodnej cesty v Petrohrade tajne zosobášil a niekoľko mesiacov musel čakať, kým sa jeho princezná dopraví za ním do Dánska. Varinka už veľkú lásku zažila, preto nadšenie svojho manžela Hannibala, ktorý si vysníval život v Šalamúnových veršoch, nezdieľa. „Práve tam, v tých veršoch, chcel dedo žiť!“ Vždy túžil naplniť svoj dom umením, hudbou, literatúrou a deťmi, no drobná Ruska uprednostňuje psie dostihy. Kdeže by tá čítala manželovu milovanú Annu Kareninovú! Ich jediná dcéra Eva otcovu vášeň pre umenie nezdedila, disponuje však iným talentom. Vidí budúcnosť, čo môže byť darom aj prekliatím. Svoje ambície napĺňa ako letuška, kým v oblakoch nestretne životnú lásku Jana Gustava, vášnivého chovateľa holubov. Keby ešte žil Hannibal, určite by mal obrovskú radosť z troch nadaných vnučiek – maliarky Esther, opernej divy Oľgy a vášnivej vedkyne Filippy. Rodina žije v honosnom dome na Palermskej ceste v Kodani.
Do príbehu vstupujeme v momente, kedy najstaršia superinteligentná Filippa prvý raz zomrie. Nie naozaj. Je ťažko chorá, potrebuje lekársky dozor a neustálu ochranu rodičov aj sedemročných sestier dvojičiek. Rozprávačka Esther je trochu nemotorná, korpulentnejšia, intenzívne vníma a cíti farby. Jej príťažlivejšie dvojča Oľga disponuje štvoroktávovým hlasom a má našliapnuté ku kariére speváčky. Sny o bohémskom živote, o ktorom sníval Hannibal, prešli na vnučky. Dievčatá majú od života obrovské očakávania. Nielen čo sa umenia týka, ale najmä lásky, o ktorej čítali v úryvku zo Šalamúnovej Piesne piesní. Roky rokúce chodia obdivovať šaty do svadobného salóna, sledujú lásku medzi rodičmi a pátrajú po podrobnostiach vzťahu Varinky a dedka. V priebehu rokov sa zamilúvajú a následne trpia. Oľga je posadnutá túžbou nájsť muža snov, neváha pendlovať z postele do postele, aby vždy z radostných výšin spadla rovno na tvár. Príbeh plynie chronologicky, no Esther sa retrospektívne vracia do minulosti starých rodičov a rodičov. Od začiatku je jasné, že Filippa nepobudne dlho medzi živými. Rodina je tak postavená pred ťažkú ranu. Hoci je rozprávanie vtipné, miestami groteskné, určité okamihy čitateľa dojmú. Je úžasné sledovať lásku medzi Evou a Janom, dospievanie sestier, ich napredovanie alebo stagnáciu v kariére. Dôležité je plakať v miernom predklone, aby sa maskara neroztiekla po lícach.Babka Varinka sa do Dánska doplavila na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia. Kľaje po rusky ako kočiš, miluje stávkovanie, konzumuje kačice ulovené v parku a na každý problém má jednoduchú radu: „Ignoruj to hovno!“ Je taká presvedčená o sile tohto výroku, že o ňom azda presvedčí aj každého čitateľa. No nie je skvelé povedať si v najťažších chvíľach: Ignoruj to hovno!? Varinka zo začiatku nevzbudzuje sympatie, no prečo je taká, aká je, zistíme s pribúdajúcimi kapitolami. Disponuje „pelikáním pohľadom“, vyjadruje sa krátkymi a výstižnými odpoveďami. Stačí jej päťdesiat dánskych slov, „ktoré jej akurát vystačia, aby nimi pospájala deň.“ Viac pozornosti a náklonnosti prejavuje žene zo susedstva než vlastnej dcére a vnučkám. To sa už dostávam k druhému príbehu obsiahnutému v knihe. Sused je násilnícky tyran, ktorý núti dospievajúceho syna vypľúvať „zlosť“ do záchodovej misy, psychicky aj fyzicky týra ženu a nestrpí postihnutú dcérku. Autorka zobrazuje domáce násilie a opäť vtipným, hoci trochu morbídnym spôsobom, rozohráva pomstu a vykúpenie z marazmu. Susedov syn Johan je dôkazom toho, že sa nikdy nesmieme vzdať snov. Raz sa naozaj môžu splniť.
Anette Bjergfeldtová zachytáva obrovské množstvo detailov v smutných i radostných okamihoch. Členov rodiny zobrazila živým a detailným spôsobom, zamilujete si každého, aj ufrflanú Varinku. Jej štýl prekypuje poetikou, hrá sa so slovami, vije ich do viet ako do kytíc a hoci sa niekedy poetické obrazy a prirovnania kopia vo väčšom množstve, čitateľ naladený na rovnakú vlnu ako autorka (alebo ja) si určite príde na svoje. Text plynie sťa klavírna skladba, vrství sa ako farba na plátno a vzniká čarovný obraz podfarbený hudobným libretom. Román je veľmi pohodový, ľahko sa číta a obsahuje veľa pekných myšlienok. Možno sa vám pri ponorení doň bude zdať, že aj váš dom obrastá brečtanom, na trávniku rašia kvety a vtáky na stromoch za oknom spievajú iba pre vás. Všetko je možné. Keď Oľga púšťa platne na gramofóne po dedkovi, záhrada ožíva.
Kodanská pieseň piesní zobrazuje šťastné detstvo, krásu v chybách a nedostatkoch, ale aj smútok, boľavú stratu a zmierenie sa s osudom. Život ponúka toľko šancí, treba sa jednej pevne chopiť.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments